Možno ja nerozumiem

1. Mám rada raňajky.

Je úžasné sadnúť si ráno k prestrenému stolu, natrieť si vianočku alebo čerstvý chlieb, s pôžitkom si vypiť šálku kávy alebo čaju s mliekom a medzi tým sa rozprávať s príjemným spoločníkom. A viete čo som sa dozvedela? Vraj je to príliš intímne a hodí sa to len po......viete po čom.... : ) Normálne sa neraňajkuje, alebo ak áno, tak to treba nahádzať do seba pri dverách a utekať. My sme doma zväčša raňajkovali spoločne a nič extrémne intímne som na tom nespozorovala. V každom prípade je to veľmi príjemný začiatok dňa. Ešte nezvyčajnejšie je niekoho na raňajky pozvať. Samozrejme ak by to bolo o siedmej ráno, dá sa to pochopiť všelijako, ale ak sa s niekym stretnete o deviatej a spoločne sa najete, na tom sa mi nezdá nič dvojzmyselné.


2. Čítam noviny.

Stretla som sa s tým, dokonca aj v takom veľkom meste akým je Bratislava, že blondýna, ktorá číta ráno noviny a ešte k tomu "Hospodárske" alebo "Sme", je podozrivá. : ) Sú dve možnosti, ako sa dá tento úkaz vysvetliť. Chce sa hrať na intelektuálku a niekoho zbaliť, alebo je príslučníčkou nejakého feministického spolku. Ja osobne som za tú tretiu možnosť: potrebujem si ich jednoducho prečítať.


3. Apropó rovnoprávnosť.

Keďže máme rovnaké práva pre obe pohlavia, zistila som, že to môže byť dôvod, prečo muž ani keby čo bolo neuvoľní žene sloličku (s výnimkou, ak sa mu páči), nemusí jej podržať kabát, odprevadiť ju k autu a ani jej pridržať dvere, jedine že by niesla v náručí slona, lebo to je dosť objektívny dôvod, prečo si dvere otvorí sama len ťažko. Ja osobne som si myslela, že to súvisí s výchovou či slušným správaním a že takéto pozornosti sú celkom milé, no, môžem sa mýliť.


4. Potrebujem pracovať.

Peniaze sú fajn, ale nie je to mojim hlavným motivátorom. Oveľa dôležitejšie pre mňa je, že potrebujem zamestnávať svoje šedivé bunky, riešiť problémy a hlavne tvoriť. Domáce práce považujem za obyčajnú manuálnu makačku a nepotrebujem sa predbiehať so susedkami, ktorá má krajšie vytretú podlahu. Radšej si niekoho prizvem na pomoc, ak je to len trochu možné, a ušetrený čas venujem tým, ktorých mám rada. Možno ich to viac poteší ako to, že vyhrám olympiádu o najdokonalejšiu gazdinku v ulici. : )


5. Používam diár.

Diár nie je provokácia a ani žiadna demonštrácia mojej dôležitosti, je to veľmi praktická a užitočná vec. Keďže sa za deň stretnem s veľa ľuďmi a musím riešiť mnoho vecí, všetko si doň zapisujem. Nemám šancu si všetko pamätať. Dokonca aj rande sa ocitne v patričnej kolonke. Hádam preto, že by som si možno nespomenula? To asi nie, ale ak vidím celý harmonogram napísaný na kuse čistého papiera ľahšie sa mi deň plánuje, aj s prestávkami napríklad na bagetu. Viete ale, ako ťažko sa to niekedy vysvetľuje?


Robím ešte mnoho iných vecí, no to by bol riadne dlhý príbeh. Nechápem však, prečo to mnohým, hlavne mužom, treba vysvetľovať. Nieže by neexistovali aj takí, ktorí by to bez problémov hneď a naraz pochopili, ale nie je jednoduché takých nájsť. V každom prípade som rada, že zopár z nich môžem nazývať mojimi priatelmi.