Slnko ešte hreje, ale už tak nespaľuje pokožku. Dni sa pomaly krátia, ale sú stále dosť dlhé na to, aby sme si ich užili. Len tak ležať v tráve, sedieť na lúke alebo na múriku a rozprávať sa, alebo čítať knihu na húpačke v záhrade, toto si vybavím, keď niekto spomenie august. Vôňa dozrievajúcich sliviek alebo ringlôt, obraz koscov zo starých filmov sa mi spája práve s augustom. Vôňa končiaceho sa leta a priblíženie sa jesene, to je pre mňa august.
Pretože v tento mesiac Octavianus Augustus vošiel triumfálne do Ríma, potom čo porazil Marca Antónia a Kleopatru, Egypt sa dostal pod nadvládu rímskeho národa a zároveň bola ukončená občianska vojna, stal sa mesiacom Augustovým. Mesiacom pomenovaným po človeku, ktorý svojho času patril medzi najmocnejších tohto sveta.
V auguste 1944 došlo k slovenskému národnému povstaniu a v auguste 1968 nás obsadili Rusi. Pardón, nie Rusi, ale naši druhovia a priatelia z Varšavskej zmluvy. A ešte som sa narodila ja. Bolo to v roku 1978 a na deň presne, len o 78 rokov skôr, sa narodil môj starký. Mohla som mu odjesť z jeho čokoládových narodkových bonbónov a mama sa vždy hnevala, že mám svoje. No, zakážte starkému strkať bonbóny prvej pravnučke.
Voľakedy sme vždy v auguste chodili na dovolenku do Štiavnice so starými rodičmi. V auguste som si začala pripravovať tašku do školy a v auguste som mala vždy pocit, že prežívam z roka asi to najkrajšie obdobie. Pretože po auguste príde babie leto....
Ak by som sa niekedy vydala, asi by to bolo v auguste....A asi by som si už mala oprášiť svoju červenú baretku...
