Pre Bratislavu je príznačné, že MHD v zime nefunguje, lebo je zima, v lete zas nefunguje, lebo je leto, v septembri a októbri sú ešte problémy s odstávkami ciest, takže normálne sa dá cestovať tak od marca do mája.
Vedenie pri trolejbusoch vypadáva kedykoľvek. Nie je väčšej radosti, ako keď vám vodič oznamuje do vozidla: "Neni šťáva, musíme čekat..." Ak ste na nejakom odľahlejšom mieste, môžete sa kochať krajinou, ak zastanete uprostred križovatky, môžete ako bonus pomôcť šoférovi odtlačiť voz. Celkom zábavné sú električky, ktoré kúrili aj v lete, lebo inak by nešli.
Dobrá hra s cestujúcimi je: "Meníme nielen grafikon, ale aj linky". Nielenže si mýlite čísla spojov, lebo zvyk je železná košeľa, ale zároveň ste si ani nie istý, kde vlastne vystúpite, lebo ste si nestihli ešte preštudovať všetky zmeny a popisy.
Pre mňa je ale pamätná električková koľaj od Račianského mýta do Rače. Môžem sa totiž pochváliť, že som nevybiehala len z horiaceho autobusu, neslávne známeho Solarisu, ale aj z horiacej električky práve na tejto trati. Problém bol chvíľu otvotriť dvere, ale podarilo sa. Len okolo sa šinúce autá dodatočne pochopili, že ľudia z dymiacej električky chcú vystúpiť a že by mohli svoje tátoše aj brzdiť. Inokedy jednej električke vbehla do cesty teta na svojej štvorkolesovej konzerve, čo by nebolo úplne najzaujímavejšie, ani sme nešli veľmi rýchlo, ale podvozok ostal a celý vrch električky sa riadny kus komplet posunul...
Proste jazda MHD v Bratislave je každý deň malým dobrodružstvom, ale aspoň sa človek nenudí... : )