V predvolebných kampaniach sa medze tvorivosti nekladú, ale čo je veľa, to je moc...
Každé ráno cestou na autobus musím aspoň jedným očkom zavadiť o bildboardy značnej veľkosti s plagátmi jednej nemenovanej politickej strany, "SNS", na ktorých sa skvejú heslá typu: "aby bol národ múdry," alebo "aby naše matky neplakali."
Zatiaľ sa nepovažujem za hlúpu a ani moja mama nado mnou neplače, ale ak si len predstavím niektorých reprezentantov danej partaje, mne sa chce plakať a nechce sa mi veriť, že by tu niektorí disponovali prehnanou múdrosťou, keď dovolia, aby sa takí experti dostali vôbec do parlamentu.
Popíjajúci predseda, o ktorého úplatnosti už kolujú povesti, model a jogín v jednej osobe, ktorí sa v rámci svojej rozpoľtenej osobnosti podpisuje na prezenčku aj za svojho predsedu, prípadne bývalá učiteľka, ktorú by som si za vzor správania kultúrneho politika so zrelými názormi rozhodne nebrala. Chaos v školstve a v čerpaní eurofondov, ktorý má táto strana na starosti, ani nebudem spomínať. Dokedy ich ešte budeme trpieť?
Už len "kotlebovci" chýbajú navrch ako tunajší folklór.
