Mám voči našim univerzitám niekoľko výhrad:
1) Je ich príliš veľa. Naberajú príliš veľa študentov, ktorí študujú často veľmi záhadné odbory s pre mňa utajeným uplatnením. Koľko ešte potrebujeme sociálnych pracovníkov, právnikov, absolventov rôznych manažmentov, religionistík a vecí tomu podobných?
2) Pri takom množstve univerzít a študijných možností aká je kvalita výberu uchádzačov o štúdium? Mnohí si nevyberajú školu, aby na nej študovali, ale aby získali titul a podľa možnosti s čo najmenším odporom. Nieže by som niekomu nedopriala vzdelanie, ale akú prekvalifikovanosť vytvára také množstvo absolventov? Veď sa úplne degraduje maturita zo stredných odborných škôl, prípadne gymnázií. Stredoškolskí absolventi majú problém sa zamestnať, lebo ich o miesto môže pripraviť absolvent VŠ s pochybným vzdelaním.
3) Samozrejme šikovní sa nestratia. Pošlete si žiadosť o miesto a určite u vás odhalia prirodzený talent, či skryté vlohy, aj keď máte len strednú školu. Ale rátajte s tým, že kým sa personalista dostane ku kôpke SŠ, najprv sa poprehŕňa v kôpke VŠ žiadatelia. Ak vás pozvú príliš rýchlo, je dosť možné, že chcú ušetriť na plate.
4) Ako sa u nás bojuje proti kríze? Pošleme národ študovať, nech sa nejak zabaví, kým najhoršie prehrmí, a aj čísla v štatistike vyzerajú krajšie.
5) Ako chceme konkurovať svetu, keď naši vedátori sa neštítia opisovať zahraničné práce a vydávať ich za svoje? Koľko hodnotných vedeckých publikácií u nás ročne vydajú, aby mali ohlas aj v zahraničí? Nehovoriac o tom, že u nás sa za publikačnú činnosť vážnejšieho charakteru môže považovať aj napísanie skrípt pre šrudentov, čiže sa opíše z troch starších, doplní trochu balastu, a už máte švrté. Potom to na prednáškach predávate študentom s dôvetkom: "Budem to od vás vyžadovať", a robia si z vás srandu do konca štúdia.
