Človek má určite, najmä ten rozmýšľajúci, počas svojho života veľa otázok týkajúcich sa problému, kde to začalo a kam vlastne kráčame. Trápia nás pochybnosti a v čase tieste hľadáme oporu. Pre mňa je však dôležité aj to, kto mi ju dáva. Mimo cirkvi sa cítim vo viere akosi slobodnejšie. Nie preto, že by som mala ambíciu prepisovať Bibliu.
Že katolícka cirkev je hlavne ľudská organizácia, skladajúca sa z členov, ktorí môžu aj chybiť, je jasné a prirodzené. Že to nie je demokatická inštitúcia, ale silne hierarchické zoskupenie, ktoré takto ľahšie bráni svoje pravdy viery, je pochopiteľné. Že má určitú neschopnosť sebareflexie a kritického prístupu hlavne k sebe samim, je viditeľné, komunikácia navonok k ľuďom, laikom, jazykom im zrozumiteľným je niekedy až nemožná.
Prípad Bezák: človek evidentne erudovaný, u ľudí podľa počutia obľúbený, bez nejakých viditeľných morálnych defektov, ale napriek tomu odvolaný, pretože bol údajne nedostatočne kolegiálny. Naozaj, ale naozaj, by ma zaujímalo, čo je skryté pod tým nedostatočne kolegiálnym. Myslím si, že každý človek má právo dozvedieť sa dôvody, a má právo na priateľstvo, aj keď by pochybil. Mal by dostať možnosť nejakým spôsobom veci napraviť, alebo sa aspoň vyjadriť. Čo takého hrozného mohol vykonať, keď sa teraz cíti opustený a bez ľudí, ktorých predtým považoval za priateľov? Je z niečoho vinný, alebo to malo len tak vyzerať?
Bolo to vôbec o ňom?
