1) Prvý a základný predpoklad neúspechu je negatívny prístup. Ak si niekto už na začiatku povie, že to nedokáže, že to ide len skúsiť, a že je jazykový antitalent, je len veľmi málo pravdepodobné, že by zaznamenal nejaké valné výsledky. Nehovoriac o tom, že pre mňa ako učiteľa motivovať negatívneho žiaka je veľmi vyčerpájúce a kontraproduktívne. Ak sa dokáže naučiť anglicky dieťa s poruchou učenia, ako napríklad dyslexia (čo je dosť vážna komplikácia), prečo by to nemal zvládnuť človek zdravý?
2)Ľudia len špekulujú nad tým, ako by sa učili bez učenia, ako by si to zľahčili, a majú úplne skreslené predstavy o učebných metódach. Vôbec nevedia, čo od toho očakávať. Všetky tie hladiny alfa, priame metódy a podobne sa dajú chápať ako určitý podporný program, ale nie ako všeliek. Hlavne každý človek je iný a nie každému vyhovuje akákoľvek metóda.
3)Ak ovládate dobre gramatiku slovenského jazyka, tá anglická by nemala byť problémom. Čím mladší ľudia, tým viac nevedomosti, preto je najjednoduchšie vymyslieť učenie sa bez gramatiky, lebo ju vlastne akože nepotrebujete. Treba hlavne hovoriť.....Ale ako tie slová usporiadate do vety?
4)V malej skupine okolo 5 ľudí si každý pokonverzuje oveľa viac a je aj viac sústredený, ako keď prednášate 20 ľuďom, lebo tam na prax a dril veľa priestoru a času neostáva. Nehovoriac o tom, že každému chvíľu trvá, kým sa rozrozpráva. Slovíčka sa učiť inak ako naspamäť nedajú, len neustálym opakovaním sa pre nás stávajú samozrejmosťou.
5)Angličtine sa chcem venovať iba na hodine-zabudnite. Jazyku sa musíte venovať stále. Doma si otvoriť knihu, pozrieť si anglický film, počúvať anglické rádio alebo aspoň občas čítať anglické knihy alebo tlač. Ak jazyk nepoužívate, zabúdate, preto si ho musíte stále udržovať. A s anglickým prostredím by niektorí mohli už prestať operovať. Ak tam dotyčný nechodí do školy, naučí sa takú angličtinu, že tomu rozumie asi iba on a pár ľudí na západe...
