Prečo sa učíme?

Možno to bude niekto považovať za banalitu, veď z toho chlieb nezlacnie, keď zistíme akým jazykom sa v tej Brazílii hovorí, ale práve tieto drobnosti sú odrazom oveľa väčieho problému, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak majú naši študenti chabé vedomosti o tak veľkej krajine, akou je Brazília, koľko potom vedia o našich európskych susedoch? Či nie je práve vzdelanie a pochopenie historických súvislostí, jazyka a kultúry cestou k vzájomnému porozumeniu? Keď už sme pri tých súvislostiach, mnohí si nevedia ani len predstaviť rozdiely v živote ľudí pred desiatimi či päťdesiatimi rokmi, teda 2000 rokov v prípade Kleopatry je už pomerne náročná matematika.


V poslednej dobe sa stále viac hovorí o potrebe reformy školstva, že naši žiaci nedokážu prezentovať svoje názory a ani si ich vytvoriť, že príliš veľa času venujú memorovaniu, ale potrebujú práve viac podporovať v tvorivosti a samostatnosti. Nepochybne je na tom kus pravdy, ale ako si môže niekto na niečo vytvoriť názor s minimálnymi vedomosťami? Ako sa môže niekto naučiť logicky myslieť, ak roky ignoruje matematiku, pretože ju podľa svojho skromného názoru nebude v živote potrebovať? Veď človek nežiada, aby vysvetľovali Einsteinovu teóriu relativity, ale ako si s niekym pokonverzujete napríklad o Newtonovi, ak hlavnej myšlienke článku o ňom nikto neporozumie ani v slovenčine, nie ešte v angličtine? Koľko z nich pozná oficiálny názov Veľkej Británie? Existenciu nejakého Írska mnohí iba tušia. Škótsko sa vraj údajne nachádza niekde pri Rusku a na jeho čele je dokonca prezident. Čo sa teda učiť na angličtine? Ako si vypýtať v stánku hot-dog?


No, za najdôležitejšiu vec v celom vzdelávacom procese považujem osobnosť učiteľa. Nemyslím teraz "učiteľa", ale učiteľa s veľkým U. Nie každý, kto hovorí napríklad anglicky, dokáže niekoho anglicky aj naučiť. Na to treba vzdelanie, skúsenosti, ale hlavne skutočný talent. Koľko talentovaných ľudí však naše školstvo bežne priťahuje? Ja som rada učila, akurát si to môžem dovoliť tak vo svojom voľnom čase. Prečo? Ak by som chcela žiť z učenia, musela by som sa asi dobre vydať alebo vypísať na seba zbierku pod názvom: „Chcem učiť a slušný život.“ Ako má učiteľ kvalitne učiť a venovať sa žiakom, ak musí stále riešiť existenčné problémy, brať hodiny navyše a stále robiť nejaké akcie a krúžky len kvôli peniazom?


Tiež si nemyslím, že by iba nejaká reforma zhora všetko zásadne vyriešila, ak si ľudia sami neuvedomia, že vzdelanie nie je úplná samozrejmosť a mnohí stále takú možnosť jednoducho nemajú. Vzdelanie je investícia a to investícia do našej budúcnosti. Dáva nám možnosti, nádej na zaujímavú prácu a aj tomu zodpovedajúce príjmy. Sú krajiny, kde by obyčajná maturita človeku zachránila život. Správna výchova a vzdelanie v nás prehlbujú človeka. Človek sa líši od zvierat práve tým, že má aj iné, tzv. duchovné, potreby, že dokáže myslieť a tvoriť. Ak svojim deťom nezabezpečíme primeranú výchovu a vzdelanie, aby myslieť a tvoriť dokázali, vpodstate ich o veľkú časť svojej ľudskosti oberieme. Alebo nie?