Vy patríte do iných dverí...

Hlavným protagonistom, volajme ho Lukáš, je potencionálny „klient“ úradu práce, ktorý práve úspešne absolvoval štátnice, vyzdvihol si potvrdenie o ukončení štúdia a jediné, čo vedel, bolo, že sa má hneď zaregistrovať. Vo výhľade má už miesto v jednej nadnárodnej spoločnosti, ale nastúpiť môže až o niekoľko týždňov. V kalendári na neho škúlia termíny ďalších pohovorov.


Na druhý deň ráno Lukášov otec telefonicky zistil, že stránkové hodiny sú na inkriminovanom úrade v ten deň presne do 15.00. Pretože si Lukáš potreboval doobeda čo-to ešte vybaviť, dostavil sa tesne po druhej. Na chodbe nebolo živej duše. Teda .... ak nerátame upratovačku, ktorá už iniciatívne obehla mopom schodište. Dvere pani Motyčkovej, ku ktorej podľa priezviska patril, našiel rýchlo, a ešte rýchlejšie ceduľku s oznámením, že pani Motyčková nie je prítomná a nejaký čas ani nebude. Napadlo mu teda, že sa informuje vedľa, podľa štítku u pani Kyslej.


Zaklopal a na vyzvanie vošiel. Spoza veľkého stola s ešte väčším počítačom milo na neho zazerala kráľovna kancelárie: "Ako sa voláte?" "Karas." "Vy patríte do vedľajších dverí pod K, neviete čítať?" Lukáš pani Kyslej vysvetlil, že on síce vie, že patrí do iných dverí k pani Motyčkovej, ktorá tam vlastne teraz nie je, len sa chcel spýtať, kto ho zaregistruje, keďže je od tohto dňa vpodstate nezamestnaný. Pani Motyčková zjavne nebude niekoľko dní v úrade. Pani Kyslá sa zamyslela a po krátkej úvahe usúdila, že Lukáš mal asi objektívne príčiny, prečo si svojvoľne zmenil dvere. "Ak sa chcete zaregistrovať, musíte prísť na druhý deň ráno o ôsmej."


Lukáš, trochu zaskočený vývojom situácie, položil ďaľšiu neprezieravú otázku: "Nemôžete ma zaregistrovať, pani Kyslá, hneď dnes, keď som už tu? Na druhý deň ráno mám totiž naplánovaný ďalší pohovor." Pani Kyslá trochu znervóznela. Títo mladí skončia školy a už si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta. "Na registráciu je vyhradený čas ráno od ôsmej do desiatej." "No, ale keď tu teraz nikto nie je, mohli by ste ma predsa zaregistrovať a ušetriť si tak zajtra robotu."


To bolo na pani Kyslú veľa. Už musí zvýšiť hlas. "Počúvajte, ako si to predstavujete? Každú chvíľu sa tu môže niekto objaviť!" "No, ale ja tu predsa nikoho hodnú chvíľu nevidím." "Čo vás je do toho? Mali ste dohodnutý termín?" Dohodnutý termín nemal, to je fakt. Je tu úplne mimo poradia. "Niekto má teraz termín?" "Je jedno, či niekto teraz termín má alebo nemá", kričí pani Kyslá, "ste náhodný klient v druhých dverách. Ako taký musíte dať prednosť iným náhodným klientom, ktorí majú správne priezvisko a patria sem." Pani Kyslá naozaj nechápe, ako môže byť niekto až taký zadubený, ale Lukáš s výhľadom na prázdnu chodbu sa už rozhodol. Nenadarmo prešiel rýchlokurzom asertivity pri vybavovaní čohokoľvek na študijnom oddelení. On jednoducho neodíde, kým ho nezaregistrujú, alebo kým neuvidí ďalšieho náhodného klienta, ktorý príde na konzultáciu.


Tým dostal pani Kyslú z vedľajšej kancelárie asi konečne do úzkych. S predstavou, že tento sopliak bude ešte polhodinu obliehať dvere, v krátkom čase kapitulovala. So slovami, že či si myslí, že je to len tak, pretože to všetko musí nahodiť aj do zložitého systému Windows, registráciu urobila a s najdôležitejšou informáciou dňa, aby sa dostavil o mesiac na školenie pre nezamestnaných, inak bude vyradený, ho poslala kade ľahšie. Lukáš už radšej ani nič viac vedieť nechcel. Hrialo ho malé víťaztvo v podobe úspešnej registrácie.


Aké plynie v príbehu poučenie? No, registrácia je zložitá vec a treba k tomu minimálne Windows. Úradné úkony sa dajú robiť len vo vopred vyhradenom čase. Akákoľvek flexibilná zmena je proti pravidlám. Ak niekde nikto nie je, neznamená to, že nemôže niekto prísť. Správajte sa tak, aby ste si nerozhnevali úradníka, nikdy neviete, kedy ho budete ešte potrebovať. Viacerí úradníci napriek rôznym kurzom komunikácie a vecí podobných nadobudnuté vedomosti v praxi neuplatňujú.


Táto story je inšpirovaná skutočnosťou, ale nemala za cieľ niekoho očierňovať. Je to len príklad toho, čo sa môže niekedy stať. Uveriteľné alebo nie? Kto sa zachoval z nich správne? Neviem. Pred dvoma týždňami som si potrebovala niečo overiť na matrike. Prišla som tesne po obedňajšej prestávke, zaklopala som a vošla. Vnútri žiadny občan čakajúci na štempel, ale aj tak som musela čakať vonku, pretože pani riešila dôležitý úradný hovor. Za dverami, hoci cudzie hovory sa počúvať nemajú, ale dvere boli tenké a nudila som sa, som začula niečo na tému, ako niekto nie je ochotný ani len tú praženicu uvariť a mohol by to zvládnuť, keby chcel. A robil ešte iné problémy pravdepobne nejakej inej osobe. A v TESCU je tá akcia už od dnes...Ďalej neviem, lebo po 15 minútach som odišla. Ponáhľala som sa do práce....