Z myšlienok ma zrazu vytrhol neznámy hlas:
„ Ahoj, ako sa máš?“ Hlas bol príjemný, úsmev bol príjemný....Tváril sa, akoby sme sa poznali minimálne od škôlky, ale určite som ho nepoznala. Tým som si bola istá....
„Keď už sme sa takto stretli, poď na jednu akcošku, sme tam celá partia.“
„Ozaj? A nevadí, že sa nepoznáme?“
„Čo blázniš? Však na Šírave si sa netvárila, že sa nepoznáme...Poď, bude sranda...“
„No, určite sa nepoznáme a ani sa k tomu nemusím tváriť.“
„Veď u Doda na chate sme sa stretli. Je síce pravda, že sme trocha popili, ale zas si to musíš pamätať... aj Šíravu.....aj zraz.... Poď, takú akciu v Bystrici mať nebudete...“
„Ale ja nie som z Bystrice.“
„ Kedy si sa presťahovala?“
„Ja nie som z Bystrice a ani som nebola, ani na Šírave som nebola a ani na zraze a ani na ničom, čo si nepamätám...“ : )
„Tak ty si asi ozaj neni ty....a zavolať ti môžem?“
„Jasné, som v zozname.“
Nastúpila som do auta. Bola som rada, že sa už Rastík dovalil. Pýtal sa ma, s kým som sa to bavila a že sa ešte musí zastaviť na benzínke. Po ceste vidíme v spätnom zrkadielku auto, ktoré bliká a trúbi a všemožne na seba upozorňuje. Keď sme zastavili na benzínke, blikajúce auto zaflekovalo za nami, vyrútil sa k nám chalan...
„Chcel som sa spýtať, že na ktorej strane...“ : )))
Som v zozname.
Kráčala som si po meste, trochu unavená, ale v dobrej nálade. Myslela som na to, že nebudem musieť ísť autobusom, že ma kamoš vezme, lebo je kamoš, a že už by bolo načase dorobiť ten vodičák, len aby som si na to našla čas.