Béla Bartók a hľadanie identity slovenskej ľudovej piesne

Slovenské ľudové piesne vzbudzovali záujem u mnohých skladateľov, ktorí ich vo svojej komplexnej činnosti skúmali a následne pretvárali do konkrétnej autentickej podoby. Béla Bartók si zaslúži špeciálnu pozornosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na stránku Hudobného života som pred niekoľkými týždňami zavítala so zámerom nájsť noty, ktoré som potrebovala. Teraz, s odstupom času viem že mi to bolo predurčené. Súborné dielo Béla Bartóka Slovenské ľudové piesne obsahuju kompletnú analýzu dlhoročnej práce a zozbieravania slovenských ľudových piesní v úprave skladateľa. Vybraná edícia predstavuje tri zväzky, ktoré náležitým spôsobom prezentujú životnú prácu skladateľa a jeho zanietenie pre slovenskú ľudovú pieseň a ja som za túto edíciu veľmi vďačná. Práve vďaka nej vám viem ozrejmiť informácie v súvislosti s etablovaním ľudových piesní v úprave skladateľov, ich záujem bol právom. Treba povedať, že v posledných rokoch sa slovenské ľudové piesne v úprave náležite udomácňujú na našej pôde.Béla Bartók, Eugen Suchoň, to sú skladatelia, ktorí venovali náležitú pozornosť ľudovej piesni. Pieseň a áriu nemožno porovnávať, avšak, domnievam sa že ak chceme špecifikovať intimitu skladateľa a špecifickosť hudobnej reči, hľadajme ju v piesni. Treba povedať, že Béla Bartók si intuitívne predurčil cestu k piesni sám. Stalo sa to presne počas prvých rokov na Slovensku konkrétne v obci Hrlica. Bartókova skladateľská láska a zanietenosť neutíchala a tak ju hľadal a rozvíjal na pevných základoch postupne. Spomenúť by sme mohli máj roku 1972 kedy uskutočnil svoju prvú oficiálnu cestu po Gemeri, kde taktiež oficiálne zahájil zozbieravanie ľudovej piesne. Na Slovensku rozvíja ďalej svoje predurčenie k slovenskej ľudovej piesni vo forme neutíchajúcej zberateľskej aktivity a mnohých analýz. Aby sme si však trošku pripomenuli základné informácie o skladateľovi, priblížme si niektoré základné fakty. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Treba povedať, že Béla Bartók patrí bezpochyby k najprínosnejším skladateľom 20.storočia. Pôvodom maďarský skladateľ vynikal ako uznávaný klavirista a predovšetkým ako etnomuzikológ. Vo svojej hudobnej reči sa inšpiroval mnohými skladateľmi. V novoromantickej orientácií by sme mohli hovoriť o F.Lisztovi , R.Wagnerovi, poprípade R.Straussovi. Ovplyvnený bol taktiež svojím priateľom Z.Kodálym. Slovensko predstavovalo pre Bartóka zdroj novej inšpirácie a rozvoj už nadobudnutých výrazových prvkov. Štýlová orientácia sa mení a presahuje nadobudnuté črty. Zvuková predstava siaha viac k expresívnemu ponímaniu.V roku 1906 sa Bartók definitívne púšťa do zberateľskej cesty, ktorá ho prevádzala až do konca života. Nadobudnuté výskumy z rokov 1963-1965 a predovšetkým z roku 1972 priniesli záznamy, ktoré sú neskôr pretlmočené v Bartókovej zbierke Slovenských ľudových piesní. Treba povedať, že Gemerská tradícia a štýl mali na Bartóka najväčší vplyv v súvislosti s konfrontáciou medzi jeho osobitným štýlom a novým netradičným ponímaním novej reči. Posledná korekcia piesní prebieha v roku 1945, bol to zároveň rok úmrtia skladateľa. Záujem spracovať postupne vybrané zväzky a inšpirovať spevákov a poprípade skladateľov k zhuboneniu vybraných nápevov môže byť ďalší spôsob, akým môžme poukázať na to, aké dôležité je v interpretácií znázornovať aj intimitu piesne, akéhokoľvek národa. Či už ide o interpretáciu Čajkovského, Straussa alebo Suchoňa. Špecialne Bartokova edícia ktorú máme možnosť analyzovať predstavuje hudobnú prácu, ktorá má pre Slovensko veľký význam. Ide predovšetkým o umelecko-kompozičnú rovinu. Význam celkovej minimalistickej práce skladateľa spočíva predovšetkým v tom, ako náležite zozbieraval piesne, ktoré pretváral a zároveň im takmer vždy zanechával identickú nuansu či už maďarskej alebo slovenskej črty. Celkovo by sme mohli jeho etnomuzikologickú prácu rozdeliť do štyroch fáz - V tej prvej by sme mohli hovoriť o jednoduchú úpravu kde ľudová pieseň ostáva základnou jednotkou ktorá je nemenná. Druhým príkladom je spracovanie ľudovej piesne, kde samotná pieseň stojí ako tématický základ. Ďalej hovoríme o využití rytmických prvkov ľudovej hudby a v poslednom bode spomenieme už jednotné samostatné bunky, ktoré svojím hudobným štýlom vychádzajú predovšetkým z ľudovej hudby. Mojím cieľom je oboznámiť čitateľov či už hudobníkov alebo nehudobníkov so základným pochopením súborného diela a zároveň zaujať čitateľovu pozornosť aby chápal pieseň ako hodnotový ideál, reprezentáciu niečoho, čo často prevyšuje možnosti, ktoré sa často nevysvetľujú slovami. Ktoré často stačí len počúvať a nacítiť. V najbližšom článku sa budem venovať intenzívne piesni vybraných slovenských skladateľov ako B.Bartók a E.Suchoň. 

SkryťVypnúť reklamu

Pokračovanie nabudúce.

Lucia Kostúrová

Lucia Kostúrová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vissi d´arte Vissi d´amore.Zanietená milovníčka operného spevu.Tam kde niet hudby, niet skutočného života. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu