Postupným umeleckým vývojom ktorým prechádza každý umelec dozrieva aj hudobná favorizácia či už hudobného štýlu, alebo vkusu. Mojím veľkým snom bolo analyzovať opery G.Verdiho a G.Pucciniho, čo som si postupne splnila už počas mojich akademických rokov. Primarne som analyzovala G.Verdiho, sekundarne tvorbu G.Pucciniho. Mnohé vedecké štúdia zaoberajúce sa analýzou operných partov skladateľov akými sú Giacomo Puccini a Giuseppe Verdi prichádzajú k etablovaniu stále nových informácií, ktoré nám na základe sprostredkovania a získania ponúkajú nový náhľad na samotnú tvorbu skladateľov a ich špecifickú hudobnú reč. Estetika hudobnej reči je síce odlišná, ale odlišnosť je koniec koncov niečo, čo otvára možnosť pozrieť sa na jeden celok vždy z rôznych uhlov pohľadu, a o tom má predsa život byť, no nie?
Operná epocha 19. Storočia predstavuje rozmanitú favorizáciu hudobných prostriedkov, štýlov a samostatného a individuálneho nazerania na svet, ktorý sa nám pri počúvaní akejkoľvek interpretácie zdá špecifický a usmernený vo svojej jednote.
Východiskom uvedeného článku má byť ucelenejšia analýza hudobnej reči Giacoma Pucciniho a Giuseppe Verdiho. Nazrieme bližšie k samotnému ťažisku trpiteľského pohľadu, ktorý tvorí východiskový bod vo vybraných operách Giacoma Pucciniho a Giuseppe Verdiho. V článku sa zameriam taktiež na usmernenie hlasového oboru, ktorým je mladodramatický soprán a jeho následná charakteristika utrpenia, ktoré budem postupne analyzovať v operách spomínaných skladateľov. Voľba mladodramatickeho sopránu bola od začiatku jednoznačná z dvoch dôvodov. Tým prvým je moje hlasové zaradenie ktorým je mladodramatický soprán, a sekundarnym dôvodom je určité špecifikum v podobe drámy, ktoré chceme vždy vo vybraných operách počuť, cítiť. Spomeňme si napríklad na posledný obraz Verdiho Trubadúra či záverečnej scény Traviaty. Opositum nájdeme v opere Manon Lescaut či Florie Toscy. Rada by som sa povenovala taktiež podstatným osobitostiam, medzi ktoré patrí individuálne vokálno-technické zvládnutie, psychológia a analýza vybraných postáv, konkretizácia problematiky z hľadiska interpretácie a technických obtiažností vo vybraných operách. Východiskovou analýzou má byť ucelené spracovanie jednotlivých problematických častí vo vybraných operách ktoré nesú jednoznačnú polemiku a problematiku utrpenia z hľadiska partitúry, textovej predlohy a s ktorými sa hlasový obor mladodramatického sopránu vyrovnáva a utvrdzuje postupne a jednotlivo na základe podstatných a vymedzených atribútov..dovoľte mi prosím postupne začať..
Dominantnou požiadavkou pri oboch skladateľoch je v súvislosti s oborom mladodramatického sopránu jednoznačný a presný. Technická pripravenosť, Interpretačná znalosť a proces formovania postavy. S charakteristickými špecifikami hudobnej reči u oboch skladateľov a komparácia jednotlivých štýlov bude uvedená postupne, nakoľko ide o obsažnú tému, ktorej sa chcem kontinuálne venovať.
Chronologický súpis Verdiho diel a taktiež Pucciniho determinuje vo svojej komplexnosti a taktiež závažnosti dominantný odkaz v podobe písania repertoáru predovšetkým pre Mladodramatický a Dramatický soprán. Samozrejmou súčasťou a dominantnou požiadavkou nieje udelenie hlasového oboru v rámci zadelenia postavy. Medzi hlasovými obormi mladodramatického a dramatického oboru vysí časová priepasť, preto v dnešnej dobe sledujeme na základe kontinuálneho procesu vývinu scény, spevákov a predispozícii často, hlasy, ktoré v spomínaných operách nemajú zasadenosť v podobe dramatického hlasu, ale skôr mladodramatického sopránu. Dôležitou požiadavkou pri tvorbe vybraných postáv, ktoré budeme postupne analyzovať je požiadavka vytvoriť spôsob, ktorý udá postave špeciálny charakter, niečo čo jej utvorí zmyselný podtext, doplnený v simbióze špecifikou hudobnej reči oboch skladateľov. Podmienkou utvorenia správnej koncepcie pri štúdiu postavy predstavuje operná partitúra ktorá v mnohom vykresľuje a predstavuje interpretkam vieryhodný obraz, nakoľko ide práve o koncepciu a tvorbu skladateľov, ktorý prinášajú do popredia novú , špecifickú a odlišnú hudobnú reč. Verdi ako predstaviteľ a patriarchát národa, ktorý symbolizuje hrdinky ako vzácne bytosti ktoré vykresľuje vierohodnými a špecifickými prostriedkami ktoré má smerovať k dominantnému dramatickému účinku. V Odkaze Pucciniho vykresľuje dominantnosť mladodramatického sopránu predovšetkým pomocou veristickej melódie ktorá je preplnená citmi a farebnou rôznorodosťou, ktorá dokonale vykresľuje aj tie najhlbšie pocity v človeku. Hudobná reč Giuseppe Verdiho predstavuje náročný a problematický výskum, ktorý sa primárne zameriava na ucelenú analýzu a špecifiká hudobnej reči skladateľa. Z prameňov a informácií, ktoré som mala možnosť študovať a analyzovať vychádzajú informácie, ktoré potvrdzujú a predstavujú mená jako Roger Freitas, Adriano Cavichi, Gerardo Guccini, Elio Battaglia, David Lawton, Clive Brown a Fabrizio Della Seta. Chronologicky som mala možnosť pracovať so všetkými sprostredkovanými informáciami ktoré boli obsiahnuté v prameňoch muzikológov, a z ktorých následne vyberám najucelenejšie možné informácie, ktoré by mohli snáď zaujať .
Opierajúc sa o nedávne výskumy, ktoré ustanovili nadetailnejšie zmeny vo vokálnej činnosti od éry Verdiho prichádzam k informáciam, ktorú je potrebné v súvislosti s analýzou hudobnej reči skladateľa ozrejmiť. Wild Crutchfield upozorňuje na vokálnu ornamentáciu spolu s Clivom Brownom, ktorých tvrdenia smerujú k charakteristickej zmene vokálnej praxe od roku 1750. Ďalším významným zdrojom, o ktorý sa opierajú historické pramene a samotní muzikológovia pre jasné a vecné upresnenie predstavujú samotné Verdiho vyjadrenia prostredníctvom korešpondencie. Najdoležitejším bodom hudobnej reči skladateľa ostáva požiadavka oddanosti hudobného materiálu. Verdi zvykol citovať fakt, že vo svojích predstaveniach chce dosledne len to, čo napísal a nič iné. Spomínaná požiadavka sa však v súčasnosti stáva viac než problematickou z hľadiska mnohých aspektov. Tým prvým je absencia nahrávok, ktoré by sprostredkovali doposiaľ všetky nesúpisné nuansy, ktoré celistvo menujú hudobný štýl skladateľa. Verdi samo o sebe sa striktne pridržiaval partitúry a jej následne narušenie v znení zmeny materiálu bolo ukončené či už pre interpretov alebo samotných dirigentov. Samotná informácia nás privádza k tvrdeniu v ktorom nachádzame skladateľský absolutizmus. Speváci boli často sústavne žiadaní samotným skladateľom k opakovaniu ktoré mali viesť k finálnemu úspechu. Giuseppe Capponi ako Verdiho priateľ a zároveň dobrý interpret tenorového oboru spomínal, jako skladateľ ucelene zaostroval v hudobnej faktúre pozornosť na spevácku linku, ktorá mala správne uchopiť spevácky hlas. Snaha skladateľa viedla k čo najprecíznejšiemu spracovaniu pre pohodlie akéhokoľvek oboru. Verdiho koncepcia čo najuveriteľenšej sluchovej predstavy občasne vzbudzovala frustráciu u spevákov. Spomíname v tomto bode anekdotu z roku 1887 v roku, v ktorom nútil Mariannu Barbieri, ktorá v tomto období interpretovala postavu Lady Macbeth nútil opakovať duet 151 minút před verejnou skúšou. Will Crutchfield, uznávaný muzikológ sa celistvou a ucelenou formou snažil o sprostredkovanie informácií o praktizovaní ornamentácie, ktorá bola v spomínanom období doležitým aspektom speváckeho štýlu. Otázkou ornamentácie sa zaoberal aj David Lawton dirigent, ktorého články s informáciami o štýle 19. storočia zameriavaného predovšetkým na koncepciu Giuseppe Verdiho boli uverejnené ako Univerzitou v Kalifornii. Koncepcia oboch spomínaných ľudí z hľadiska pohľadu dirigenta a muzikológa odhliadnúc od roznorodosti práce smerujú k rovnakému bodu. Doležitosť ornamentácie 19. storočia a jej následná špecifická príprava a realizácia absentuje v celom ponímaní dnešnej doby. Problematickosť zvládnutia ornamentácie predstavuje jednu z najdoležitejších požiadaviek u Verdiho. Pre Príklad uvádzame opatovne Willa Crutchfielda, ktorý vo svojej práci Vocal ornamentation in Verdi ( Vokálna ornamentácia u Verdiho ) nám ponúka viac než 200 transkripčných príkladov ozdob, ktoré nám majú ucelene pomocť k návratu podstatných činiteľov při štúdiu Verdiho hudobnej reči. Doležitým demonštrátorom špecifík vokálnej tvorby a ornamentácie u Verdiho predstavuje Manuel Garcia ako hudobný pedagóg súvislosti s ornamentáciou udáva informáciu ktorá je svojím ťažiskom úzko prepojená s vokálnou ornamentáciou v dielach Verdiho. Jedným z najdoležitejších aspektov 19. storočia v súvislosti s vokálnym praktizovaním je požiadavka timbru ( farby). Garcia prízvukuje že v rámci kvality hlasu sa uznávali dva základné termíny – svetlý a tmavý. Garcia pri oboch prípadoch rozanalyzoval osobité miesto a tvrdil, že každá farba má svoje určité miesto. Svetlý timber udáva hrudníku intentzitu a brilantnosť. Tmavý timber vytvára guľatosť tónu a vytvára nádherný volumen, ale akonáhle príliš tlačíme na hlas pri speve, farba je tupá, nudná a neprierazná. Konštantné variácie medzi spomínanými analýzami vytvára a značí sa jako najdoležitejší zdroj dramatickej interpretácie v dielach. Garciova mienka je podmieňová a odsúhlasená ďalšími pedagógmi 19.storočia. A. Lamperti sa pridržiava Garciovej koncepcie. Pedagógovia speváckej éry vedú doraznú žiadosť na atakovanie správneho speváckeho vedenia a neprikrášľovania hlasu na základe umelo vytvoreného timbru. Nutnosť vytvárania prirodzeného timbru na základe náležitostí ktoré ku každému špecifickému hlasiu patria, vytvára jednu z najdoležitejších požiadaviek speváckeho štýlu G. Verdiho. Pri procese skúmania a analyzovania dostupných nahrávok ktoré sme mali možnosť analyzovať a ktorou bola napríklad Adelina Patti ako základný ukazovateľ jedinečnej speváckej komplexnosti pre Verdiho. Pri procese analyzovania sa nám može javiť tón v procese zmeny speváckeho štýlu dnešnej doby a samotného vývoja speváckeho praktizovania odlišný. Je samozrejme prirodzené chápať každú dobu, ktorá pracuje s procesom techniky odlišne a vytvára tak neustále nový proces. Pri formovaní a neustálom skúmaní treba povedať, že mladá sopránistka disponuje nádherným lyrickým sopránom a predstavuje všetky požiadavky, na ktorých stojí osobitý a špecifický hudobný štýl skladateľa. . Otázkou ostáva, ktorá doba sa v rámci koherentnosti a správnych technicko-speváckych a interpretačných náležitostí dostáva do úrovne najdoveryhodnejšej vykreslenosti 19 .storočia.
snáď ste vydržali dokonca...to be continued :)
