Ocitli sme sa v období, kde sa postupne opäť začína rozpínať fašizmus, klérofašizmus a jeho zhybridované podoby. Nový šat, ktorý na seba prevzali sa stal pravicový extrémizmus.
V laickej komunikácii sa pravicový extrémizmus používa ako súborný termín k výrazom ako rasizmus, fašizmus, neofašizmus, nacizmus, neonacizmus, nacionalizmus, antisemitizmus, nepriateľstvo voči cudzincom a pod. Pravicový extrémizmus je v podstate stelesnenie fašizmu. V súvislosti s fašizmom, alebo nacizmom si v prvom rade predstavíme rasovú nenávisť, tlupu hajlujúcich vyholených mladíkov, nosenie neonacistických symbolov, zdieľanie číselných odkazov, fyzické útoky na rómov a ľudí akejkoľvek inakosti. Cieľom dostávajú do situácii, ktorá vytvára podhubie pre extrémistické strany. Naša krajina samozrejme nie je výnimkou. Zla politická situácia a veľké sociálne rozdiely obyvateľov krajiny podporujú vznik mnohých radikálnych strán akou je aj napr. Kotleba - LSNS.
V súčasnosti fašizmus prebieha spôsobmi a cestami, ktoré sa skrývajú za zásterku ochrany slobody a demokracie. Dnešný fašizmus nemá iba formu talianskeho či nemeckého nacizmu. Rapídny nárast radikálneho pravicového extrémizmu, intolerancie, xenofóbie, šírenia nenávisti hľadajú nepriateľa aj v gender ideológii, liberáloch a Istanbulskom dohovore. Prívrženci Kotlebovej strany ĽSNS sa samozrejme nehlásia k ideológii fašizmu.
Svoje názory a ideológie prezentujú v opatrných a pekne zaobalených slovách. Antisemitizmus už v dnešnej dobe nemôže byť otvorený. Preto aj prívrženci a sympatizanti Kotlebovej strany používajú sofistikovanejšie spôsoby ako sa vyhnúť demonštrácii tohto pojmu. Na prvý pohľad sa môže javiť, že táto strana to so Slovenskom myslí naozaj dobre a, že jej agendou je odstrániť napríklad politický klientelizmus, zvýšiť životnú úroveň atď. . „Dojímavé“ príhovory a silné reči plné chuti vzdorovať a bojovať majú vždy mnoho nejasností. Spôsob akým sa snažia zmanipulovať svojich voličov je odstrašujúci. Z úst im chŕli vzdor, hnev a nevraživosť. V ľuďoch vyvolávajú strach a šíria dezinformácie. Svojich protivníkov označujú za zradcov, provokujú prejavmi v rasistickom a neznášanlivom duchu a popri tom sa pokrytecky pasujú za kresťanov. Zneužívajú systém parlamentnej demokracie na dosiahnutie svojho cieľom ktorým je túto demokraciu odstrániť. Stavajú sa do rolí jediných ochrancov našej krajiny, do jedinej opozičnej strany, ktorá vie túto krajinu oslobodiť od migrantov, asociálov v osadách od ľudí s inou orientáciou. V žalúdku im leží najviac liberalizmus a gender ideológia. Liberalizmus, ktorý ničí tradičné hodnoty a tradičné rodiny.
Väčšina z nich sa hlási ku kresťanstvu. Mnohí z nich však vieru používajú len ako nástroj manipulácie. V kostoloch znejú kázne plné nenávisti. Kazatelia sa stavajú do rolí martýrov. Mnohí kňazi sa začali po prvých úspechoch Kotlebu hlásiť k jeho strane. Jednou z najvýraznejších postáv hlásajúci nenávisť ako LSNS je kňaz Marian Kuffa. Jeho agresívne vymedzovanie sa voči liberalizmu, tóny a slová, ktoré volí pripomínajú militantú rétoriku. Mohli by sme ho prirovnať ku katolíckej strane PPI (Partito Popolare Italiano), ktorá v dvadsiatych rokoch 20 storočia podporovala Benita Mussoliniho a jeho režim.
Pojem klérofašizmus sa pôvodne začal šíriť ako pomenovanie tých predstaviteľov katolíckej cirkvi, ktorí nejakým spôsobom vyjadrovali uznanie alebo dokonca spolupracovali s Mussoliniho hnutím. Slovo klérofašizmus si však väčšina z nás pravdepodobne nespája s Talianskom a Nemeckom, ale s režimom vojnového slovenského štátu. Kuffu zatiaľ nemožno radiť k jasným klérofašistom ale pri sledovaní jeho vyjadrení a kázni to nemôžem ani vylúčiť. Jeho kázne sú príliš agresívne, politizujúce, nedávajúce priestor na objektívnu komunikáciu a výmenu názorov. Často krát sa stavia do role martýra a mučeníka. Svojou kázňou na svoju stranu strháva mnohých veriacich. Slepota s akou ho niektorí veriaci sledujú je priam zarážajúca. Na Slovensku sa klérofašizmus prejavil počas obdobia vzniku Slovenského štátu. Špecifickým javom bolo, že práve jeho prezidentom sa stal katolícky kňaz Jozef Tiso.
Hrozba minulosti nad nami visí na veľmi tenkom povrázku. História sa môže kedykoľvek opakovať a preto je veľmi dôležité odhaliť nástroje fašizmu ešte v zárodkoch a snažiť sa ich potlačiť. V súčasnosti sa so skrytým fašizmom a jeho podobami stretávame veľmi často. Poľutovania hodné je to, že svoj rozmach zažíva práve medzi veriacimi. Ak cirkev nechce v budúcnosti stratiť rozumne zmýšľajúcich veriacich mala by zaujať absolútnu nestrannosť, alebo aspoň prinajmenšom nezneužívať nevedomosť ľudí. „Kresťansky sa tváriaci antiliberalizmus je hrozbou dnešného sveta a ako jeho predchodca v tridsiatych rokoch minulého storočia.“
