Je taká legenda, podľa ktorej vždy, keď zomrie nevinné dieťa, príde na zem Boží anjel, zodvihne mŕtve dieťa do náruče, rozprestrie nad lôžkom s bezvládnym tielkom svoje veľké biele krídla a potom spolu obletia všetky tie miesta , ktoré boli dieťatku drahé.
Spolu natrhajú kyticu pozemských kvetov, ktoré prinesú Bohu
Dobrý Pán Boh si privinie všetky tieto kvety k srdcu, a kvietku, ktorý mu je spomedzi nich najmilší, vdýchne život.
Tento kvet sa Božím dychom premení na jemný vánok prinášajúci pokoj a zošle ho k rodičom mŕtveho dieťatka
Táto rozprávka sa mi vybavila pri pohľade na mladučkých rodičov, ktorým zomrelo prvé dieťatko
Sami ešte boli deťmi, neuvedomujúc si hĺbku pojmu „život“
Teraz to mali naservírované v najkrutejšej podobe...
Dieťa ležalo na jednotke intenzívnej starostlivosti
Prerušovane dýchalo a pomaly modrelo...
Manžel držal manželku v náruči...
Tá usedavo vzlykala
Skupina tam postávajúcich medikov sa diskrétne dívala opačným smerom
Azda nik nedokázal precítiť hĺbku ich beznádeje
Dvojica nešťastných rodičov odrazu začula šušťanie
Na vonkajšej parapete nemocničného okna pristála nádherná biela holubica
Krehkými krídelkami bila na chladné sklo
Zarazený otec na to upozornil matku umierajúceho dieťatka
Ona rukami mokrými od sĺz pootvorila okienko
Holúbok vletel dovnútra
Najprv urobil kolečko okolo izby
Potom si sadol k umierajúcemu neviniatku
Slzy ustali a namiesto toho sa na ich tvárach zračil údiv
Matka pristúpila bližšie
Natiahla dlane, že si privinie tohto malého návštevníka
Holúbok sa na počudovanie nechal pohladkať
Vyčkal s nimi do konca
A tak službukonajúci lekár našiel v izbe za ruky držiaceho sa otca, mamu, mŕtve dieťa a holúbka...
