LGBT (predtým častejšie tiež GLBT) je skratka označujúca lesbičky, gayov, bisexuálov a transgender osoby. Skratka tak zahŕňa osoby s menšinovým sexuálnym zameraním voči heterosexuálnemu zameraniu (LGB) a osoby s menšinovou sexuálnou či genderovou identitou Používa sa obvykle s k súhrnnému označeniu komunít či hnutí týchto osôb a termínov s nimi súvisiacich.
Je to pomerne mladá organizácia, 5. narodeniny bude sláviť 28 .júna.
Trocha z histórie:
James Dean, neskôr slávny herec, sa začiatkom 50. rokov minulého storočia vyhol vojenskej službe vďaka priznaniu k homosexualite. V tom čase sa evidovala ako psychická choroba. Ak by sa k nej priznal napríklad vo Veľkej Británii, mohol skončiť v base. Ku dekriminalizácii homosexuality tu došlo až v roku 1967, dvanásť rokov po jeho smrti. Všeobecné tolerovanie náklonnosti k vlastnému pohlaviu však zostávalo aj napriek neskorším priznaniam mnohých známych osobností naďalej ojedinelé. Zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie homosexualitu vylúčili v roku 1992. Menej často sa spomína, akými spôsobmi sa lekári najmä v druhej polovici minulého storočia snažili vyliečiť homosexuálov. Napríklad o averzívnu terapiu a terapiu elektrošokmi sa pokúšal v Čechách psychiater Kurt Freund – napriek priateľskému priezvisku dosť drasticky. Snažil sa, aby sa pacientovi páčili osoby opačného pohlavia vytvorením podmieneného reflexu: pri premietaní pekných chlapcov sa mu podávala látka vyvolávajúca vracanie alebo mu do ruky pustili bolestivý elektrický prúd, pri obrázkoch pekných dievčat zase mierne euforizujúci prípravok. Freund si časom uvedomil, že jeho liečba nikam nevedie a stal sa jednoznačným odporcom akéhokoľvek liečenia homosexuality, dokonca presadil, že v bývalom Československu prestala byť homosexualita trestná.Keď som nastúpila na psychiatrické oddelenie v menšom meste na východe Slovenska, častokrát sa za maskou depresívnych porúch, automutilačných, sebadeštruktívnych porúch skrývali problémy so sexuálnou orientáciou. Ale našli sa aj takí, čo si takto privyrábali na živobytie a na liečbu neuroleptikami / Tisercin, Haloperidol/ ich dohnala rodina.
Incidencia v populácii je podľa všeobecných štatistík 4%, napr. ale Alfred Kinsey ju odhadol vo svojom výskume na 10 percent. Sexuálna orientácia je stále tabuizovaná a mnohí sa radšej nepriznajú. Preto sa prikláňam k vyššiemu číslu, aj keď si myslím, že 10% je už trocha prehnané číslo.
Ako to vyzerá na Slovensku: k 31. marcu 2014 mala Slovenská republika 5 416 727 obyvateľov.
4% by znamenalo cca 200.000 ľudí na Slovensku a 10% je 540.000 ??? ....prerátavala som to trikrát, ale aj tak mi to číslo vyrazilo dych...pokojne ma opravte.
Ale aby som neodbočila od hlavnej témy . V júni 2014 sa uskutočnil piaty ročník podujatia zv. Dúhový pochod. Zúčastnilo sa ho približne 2000 ľudí...to sú zrejme ľudia, ktorí sa hlásia k LGBT komunite a podporujú ich aktivity.
A kde je teda ostatných stotisíc inak orientovaných...???
Vrodená alebo získaná „inakosť“...?
Vášnivé polemiky sa vedú na tému, či je homosexualita vrodená alebo získaná. Na jednej strane sú zástancovia názoru, že homosexualitu spôsobuje negatívny zážitok z detstva, napríklad rozvod, úmrtie, pohlavné zneužívanie a dá sa správnou liečbou odstrániť. A na druhej strane názory o tom, že homosexualita je vrodená, biologicky podmienená.
Podľa neurológa Simona LeVaya síce zostávajú niektoré objavy týkajúce sa pôvodu sexuálnej orientácie medzi výskumami nekonzistentné alebo sa ešte čaká na ich potvrdenie nezávislými výskumami, no možno zhodnotiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou „konečnú sexuálnu orientáciu človeka ovplyvňujú biologické procesy, predovšetkým hormónmi riadená sexuálna diferenciácia mozgu plodu pred narodením.“
Nedávne zistenia poukázali na ďalší možný vplyv. Podľa nedávneho výskumu genetika Williama Riceho a kolegov môže hrať úlohu nie genetický typ dedičnosti, ale iný, epigenetický. Epigenetika predstavuje dedičnosť nie kvôli zmenám vo vnútri DNA, ale akýmsi „vonkajším“ značkám – môže ísť o chemickú zmenu alebo zmeny v proteínoch, ktoré s génmi manipulujú (tzv. zbaľovanie DNA). Podľa Ricea a kolegov by takéto značky prenesené z matky na syna alebo z otca na dcéru mohli spôsobiť sexuálnu príťažlivosť k vlastnému pohlaviu.
A čo bisexualita? Označovaná ako najzáhadnejšia sexuálna orientácia? ...Podľa niektorých názorov bisexualita ako sexuálna orientácia neexistuje. Buď je človek homosexuál, alebo je heterosexuál. Nič medzi tým. Ak mal partner v minulosti sexuálnych partnerov oboch pohlaví, môžeme u neho hovoriť o takzvanom bisexuálnom správaní,“ hovorí psychologička a sexuologička Laura Janáčková z Inštitútu partnerských vzťahov.Pripomína, že také správanie je často prejavom experimentovania v sexe alebo hľadania vlastnej sexuálnej orientácie. S bisexuálnym správaním sa možno ale pomerne často stretnúť u homosexuálov, ktorí neprijali svoju sexuálnu orientáciu a snažia sa začleniť k väčšine.
Toľko k teórii...štatistiky, neosobné čísla, skratky,...choroba? rozhodnutie?
Jeden z mnohých prípadov z reality: Na základnú školu som mnou chodil pohľadný chlapec menom Ondrej. Vzorný, učenlivý, slušný. Párkrát mi mama nariadila ísť s ním zo školy domov, aby sa „čosi“ na mňa nalepilo. A nejedna matka si povzdychla, takého chlapca mať za zaťa...Ondrej sa prihlásil na Umeleckú školu, stal sa z neho profesionálny fotograf. Vystavoval po celom svete, jeho fotografie boli veľmi precítené, čiernobiele, využíval tieňohru a mäkké svetlo. Nebál sa riskovať. A bol skutočne famózny. Až...došlo smútočné parte. Podľa oficiálnych správ smrteľná nehoda. Podľa neoficiálnych skok z okna. Na rozlúčku nechal takýto list: "...nenavidim sa a nenávidím Boha. Narodil som sa s vadou, ktorú nejde operovať ani liečiť. Každý deň mám myšlienky o samovražde, každú noc, čo idem spať, myslím na to,že keď sa rano zobudím, tak budem normálny... ale nie je to tak. Otvorim oči a pýtam sa, čo bude ďalej, prečo práve ja, aký ma zmysel žit ako skrytý človek. Nechcem, nevládzem, nemôžem..."
Na tohto chlapca si spomeniem vždy, keď vidím skratku LGBT...Keďže sa to stalo pred dvoma rokmi, zrejme o tejto komunite musel vediet.... Prečo sa nepripojil? Nebil sa za svoje práva fungovať v partnerstve s iným homosexuálom, prípadne vychovávať deti???..
Včera som kontaktovala svojho dávneho známeho, zdravotného brata nemenovaného zdravotníckeho zariadenia v Košiciach. Zažartovala som, či tiež vstúpil do "strany". Zostal doslova dotknutý: " Pozri, tak ako ste vy všetci kresťania, niektorí chodíte do kostola v nedele, iní každý deň. Poniektorí dvakrát v roku. Niektorí jedávate v piatok mäso, iní ste o chlebe a vode. Prisaháte si manželstvo pre oltárom Boha a o pár rokov sa rozvediete. Niektorí ste v SDKU, iní v KDH alebo SMK..tomu sa nečuduješ .Tak aj my...Niektorí sa skrývajú, hrajú svoju rolu s nestrhnuteľnou maskou, oženia sa a žijú dvojitý život. Potom sú tí, ktorí sa k svojej orientácii priznávajú, ale neroztrubujú to široko ďaleko. Vytvoria si vlastný bezpečný svet, kde sa cítia akceptovaní a to im stačí. A potom sú komunity ako LGBT, ktorí valcujú, lobujú...a svojim spôsobom deformujú aj obraz o nás ostatných."
Keď sme si zapálili druhú cigaretu a môj známy dopil tretí bavorák, spýtala som sa ho, či netúži po rodine, deťoch...
Trpko sa zasmial...“Blázniš? Ano, túžim niekomu vytvoriť krajšie detstvo, ako som mal ja...keď som sa skrýval, hľadal, plakal, odišiel z domu. Ale neviem si predstaviť, čo by to s tým dieťaťom urobilo, keby sa oň starali dvaja otcovia. Čo ak by sa náhodou aj z neho stal gej . Toto si na triko neberiem.Sorka."
/pre viac informácií, zdroj: http://www.hfi.sk/analyzy/116-su-deti-homosexualnych-rodicov-ine "Deti lesbických matiek a homosexuálnych otcov sa v oveľa menšej miere identifikujú ako 100% heterosexuály"/ Pozn. autora: vhodné na polemiku, nedá sa globalizovať, veď aj homosexuály boli vychovávané v hetero-rodinách...
A pokračovali sme v bazálnej konverzácii o situácii v zdravotníctve, o Ukrajine, o živote a tak...
Rozlúčili sme sa. Naštartovala som auto a fujazdila domov. Na terase som našla našu stratenú mačku. Zjavne bola viac šťastná, že ma vidí, ako ja...Vzala som ju do náručia s výčitkami svedomia a zahľadela sa do ticha a tmy noci. O čosi múdrejšia, s ťažobou na srdci...
Členmi LGBT komunity je len časť inak orientovaní a predsa si presadili referendum, na ktorom budú aj ďalší inak orientovaní hlasovať, že sú za normálnu koncepciu rodiny. Inak orientovaní sú aj dobrí, aj zlí...tak ako my ostatní. Čosi v ich živote – intra utero, alebo počas dospievania – sa udialo...a stali sa inými. Žijú v našom svete, kde platia naše pravidlá. Cítia sa ako sa cítia...Nie je riešením radikalizmus, ani bezhlavý súhlas...
Napokon - som hrdá na môjho známeho Radka, že zmýšľa zodpovedne. A verím, že podobných Radkov je viac...
