Ale nad týmto skóre som zvraštila čelo. Nie z hľadiska "za", či "proti". Skôr - kde ste, Slováci?? Čo sa deje, že máte všetko na háku??? A odpoveď by možno vyplynula z poslednej otázky. Práve, že sa deje a veľa, no napriek - či "vďaka" tomu ľudia apatizujú čoraz viac. Znechutenie sa zakonzervovalo natrvalo v ich mozgových šuflátkach..
Keď som dnes dopoludnia tak "sofistikovane" rátala cifry, zlomky, rozhadzovala rukami nad výsledkom referenda, jeden známy ma uzemnil : "A nenapadlo ti, že toto je jednoducho téma, ktorá v spločnosti nerezonuje...?" Takmer mi zaskočilo! Veď len čo som zapla internet, už sa to na mňa valilo zo všetkých strán. Nehovoriac o dennej tlači, televízii, rádiu. Sú ľudia, ktorí toto nereflektujú???...
Neverím!
Nuž - naisto sa do referenda nezapojil cca 1 milión Slovákov. Je v zahraničí. Sezónne, dočasne, natrvalo. Situácia doma ich zaujíma , len ak sa priamo dotýka ich rodiny.
Zostávajú 4 milióny...Medzi nimi - ľudia bez domova. Neziskové organizácie odhadujú, že len v Bratislave ich žije viac ako štyritisíc. A takých tých "trošku väčších" miest na Slovensku je viacero. Množstvo ľudí je ohrozených chudobou. Podľa štatistík ich u nás žije 70-tisíc. Tiež zaujímavé číslo. A čo mladí ľudia??? Podľa Eurostatu z r. 2014 sa nezamestnanosť mladých ľudí pohybuje okolo cca 30% - zhruba 65-tisíc mladých ľudí pod 25 rokov je nezamestnaných Pekne sa nám to vyfarbuje.. Poviete si, toto je záležitosť morálky, hodnôt a nie sociálnej situácie. Ale skúste žiť na ulici, po krk vo vlastných problémoch, z ruky do úst, bez práce, bez nejakých istôt... Aj morálka má asi subjektívne hranice A niekde ,ďaleko pred ňou sa nachádza pravidlo prežitia. Chorí a slabí, odsúdení na Domovy sociálnych služieb, Hospice, Psychiatrické liečebne. Naši starí rodičia, natrieskaní v kadejakých Domovov dôchodcov, kde snáď skôr zdementnejú než si uvedomia, čo sa im to vlastne deje
Sme schopní biť sa za koncepciu rodiny / aj ja. / Ale v praxi - index rozvodovosti dosiahol hodnotu 42,9 %. Nezachytila som, koľko detí sa ocitlo bez mamy, otca. Alebo koľko detí sa narodilo mimo manželstva. Netrúfam si odhadovať ich vzťah ku koncepcii rodiny.Pre prvých bola rodina sklamaním, druhí sa naučili fungovať aj tak.
A čo ma ozaj prekvapilo,bolo to, že študentom na viacerých internátoch nepovolili voliť, nakoľko nešlo o ich trvalé bydlisko. A práve oni by k tomu mohli povedať najviac.Ich názor, ich videnie. Veď je to náš skrytý potenciál...! Nezaregistrovala som, že by sa dožadovali svojho voličského oprávnenia a mrzí ma to.
Včera som zhodou okolností oslavovala aj súkromne. Celá rodina sme sa vybrali na výlet. Bola to sila. Tri autá sa striedavo predbiehali, blikali na seba, trúbili. Smiali sa na rovnakých vtipoch, zážitkoch. Konverzovali bez slov. Bola som príjemne unavená a tak na hlbšie analýzy nebol priestor. Až teraz, v tejto súvislosti.
Spokojná rodina - je luxus. Deti bez ADHD, porúch správania,žijúce s mamou, otcom - sú luxus.. Harmonické vzťahy sú priam prepych. Referendum som ponímala ako potvrdenie idey, ktorú nosím v sebe. Tiež to nezmeniloo môj vzťah k homosexuálnym kamošom. Väčšina z nich - spoň tých, čo poznám, referendum odignorovala. Ale trocha sa na mňa dívali cez prsty,či aj ja im začnem kázať..
Nemyslím si, že by sme nad výsledkom mali jasať. Môžme akurát tak na tých 21 percentách stavať. A hľadať, možno aj v sebe /deálne by bolo ak by tak urobili najmä vo vláde /, kam sa podelo ďalších 78 percent. Je potrebné začať sa o nich konečne zaujímať. A nielen hrať formu...
