Neobyčajne obyčajný príbeh..

Sedela som hneď vedľa masívnej spovednice košickej dominantny - Dómu sv. Betty.. Vieeem, nepatrí sa načúvať, ani pozorovať.. Ale tak mimovoľne zrakom som surfovala po za sebou zoradených priam zosobnených kôpkach hriechov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

Mala som aj v úmysle pridať sa k nim.

Totiž - Za starých rodičov mala byť akási "xyz" výročná omša a moc sa tomu nedalo vyhnúť.

Za mnou hovela celá široká rodinka, listovala v modlitebných knižočkách, sústredená a vôbec im nevadilo, že ma to ruší !

Aj keď som sa tvárila mimoriadne kajúcne...a najmä mimo...

Mám problém otvoriť sa v takýchto chvíľach.

Keď na mňa dýcha esencia rodičovstva, atd..

To by som sa najradše vtelila do princeznej Lady a šepla magické slová: „Hmla predo mnou, hmla za mnou.“

Ale ja nie som princezná...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A realitu si musím vychutnať bez druhých klapiek a repríz.

A klimatických zmien.

Bucľaté sošky anjelov, klenby plné svätcov, ktorí sú už "za vodou",akurát kus reality na lavici menom" Jožo + Maja"..

A povedľa deti šprtajúce sa v nose, tetky jastrabým zrakom čekujúce situáciu...

S hlavným hrdinom mnou uprostred domnelého kľudu posvätných vôní s brutálnym chaosom vnútri.

Z malej búdky so zamrežovaným oknom začali vychádzať prvé šťastné duše, priam akoby vyprané v prášku Ježiš ultra.

„Ja nejdem.“, to boli jediné slová, ktoré sa preháňali mojou ako Sahara vyzmizikovanou hlavou...

Slabosť silných...alebo sila slabých...

SkryťVypnúť reklamu

Tu sa moc vymýšľať poetizmy nedá...a ani vyhováračkovať neoplatí..

Vedľa mňa si sadol akýsi chlap v stredným rokoch.

Tiež už naňho zapôsobil "odhriechovač" v spovednej práčke.

Len sa tak knísal v reumatickej lavici a donekonečna opakoval slová: „Vedel som, že ma miluješ. Vedel som to. Cítim to tak. Že ma miluješ“...

Skamenela som..

Argumenty vyšumeli

Odrazu som len strašne zatúžila, aby som to pocítila tiež.

Nejakú zmenu.

Život.

Nielen prázdne prešľapovanie na zastávke zvanej Túžba.

Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že moja hrdosť, strach, obavy, spaľujúca úzkosť, to sú len slabí pešiaci na šachovnici života.

SkryťVypnúť reklamu

Prvýkrát som si uvedomila, že meniť sa musím, pretože o tom je život

O opúšťaní starých precedensov a vytváraní nových, zdravších..

Chcem žiť.

Cítiť sa slobodne..

Kašľať na to, čo si kto hovorí.

Podstatné je to, kým som vnútri.

Aj keď svet beží naopak, raz ma dobehne. Lebo cítim, že ja sa krútim v tom správnom smere.

Lucia Kvapilová

Lucia Kvapilová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...žena. lekárka, ktorá si praje, aby všetky jej blogy mali dobrý koniec. aj ten posledny :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

INESS

INESS

108 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

143 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu