Veď len jedno je dôležité; a to byť svätý. Prísť do neba z tohto sveta, ktorý sme si sami tak veľmi skomplikovali, začína byť čím ďalej tým ťažšie. Ako často podliehame dobrám moderného sveta! Ako ľahko upadáme do ľahšieho a jednoduchšieho sveta: venovať sa telu a zabúdať na dušu. Veď ju človek možno ani nemá. Toto hovoria každé noviny, telka, ľudia. Totálna davová psychóza.
Netreba tento svet brať vážne. Naokolo je príliš veľa informácií. „Teda kvôli ochrane svojej mysle sa musíš stať akoby mŕtvym vo vzťahu ku všetkým zbytočným informáciám, aj keby sa týkali aktuálnych problémov. Kontroluj svoj myšlienkový svet pokiaľ môžeš a udržuj ho v rozumných medziach. Nepodstatné správy o premenách vo svete, či senzačné alebo iba okrajové, spracuj tak, akoby neboli určené pre teba. A keby sa predsa len votreli do mysle, zažeň ich. (L. Scupoli: Duchovný zápas)“ Veď len jedno je dôležité! S nadhľadom berme problémy pozemského sveta, ktoré nám komplikujú život. Musíme sa úplne zveriť do Božích rúk, v ktorých nájdeme pravý pokoj. A potom, keď zomrieme, navrátime sa k Bohu ako stratení synovia k milovanému otcovi, ktorý nás príjme zbitých, zničených, ukonaných. Život kresťana je vždy utrpením. Ježiš bol Boh a umýval učeníkom nohy. Aké ťažké je svedčiť o týchto veciach ľuďoch, ktorí žijú „normálny“ život a nevidia. Nevidia a nepočujú. Boh prechádza okolo. Stačí urobiť len krok k Nemu.
Veď len jedno je dôležité!
