Rodos je podľa našich skúseností cenovo najvýhodnejší ostrov, nie len grécky, na cestovanie bez cestovky, kam sa dá zo Slovenska (alebo Viedne) zaletieť do troch hodín. Pre mňa to bola láska na druhý pohľad a vedela som, že sa sem chcem vrátiť a snáď nie len raz, aj keď život je krátky na všetky krásy sveta, Rodos si treba zopakovať. Naša cesta bola naozaj dramatická. Pár dní pred naším odletom na Rodose zúrili požiare a televízne noviny boli plné evakuovaných turistov a katastrofických správ. Každú hodinu sme váhali, či ísť, či neisť. Letecká spoločnosť nám ponúkla preloženie letu....Po komunikácii s našou domácou sme sa rozhodli letieť a urobili sme dobre. Požiar bol na opačnej strane ostrova v najväčších letoviskách, vietor fúkal opačným smerom, takže oblasť bola bezpečná. Aj keď to bolo pred skoro dvomi rokmi, zážitky a dojmy sú zapísané hlboko v pamäti a aj v srdci. V roku 2023 to bol najlacnejší letecky dostupný ostrov, rovnako to bolo aj o rok neskôr, keď sme zvažovali opätovnú návštevu. Najlepšie je dovolenku na Rodose riešiť už v januári, februári, nakoľko s blížiacim sa letom stúpajú aj ceny leteniek a ubytovania. V porovnaní s talianskymi, španielskymi a všetkými gréckymi ostrovmi vychádzal Rodos cenovo ako jednoznačný víťaz, nehovoriac už o väčšej exotike. Finančná úspora však neznamenala kompromis v hodnote získanej za utratené peniaze, práve naopak. Rodos je príkladom nepriamej úmery vynaložených prostriedkov a zážitkov.
Prečo bol však láskou až na druhý pohľad? S časti pre dramatické okolnosti, za ktorých sme tam leteli, z časti tým, že k ubytku nám to trochu trvalo, keďže sme nešli najkratšou cestou a ťahanie kufrov vie pokaziť dojmy a v neposlednom rade sa kvôli situácii s požiarmi v okolí smetných košov kopili smeti. Preto prvý dojem sklamal. Ale od tejto chvíle už to bola len cesta k celoživotnej láske. Veľkosť tohto ostrova ho predurčuje na možnosť spoznať ho skoro celý počas dovolenky, takže časť dovolenky sme mali požičané auto a obišli sme ho celučičký celý dookola, aj keď sa nedalo yastaviť všade. Na to by bol potrebný omnoho dlhší pobyt.
Na ostrove sme boli ubytovaný v meste Ialysos a nemohli sme si vybrať lepšie. Ubytovanie bolo ľahko dostupné z letiska verejnou dopravou, ktorá prekvapivo chodila presnejšie, ako by sme boli od južanskej krajiny čakali. Zároveň sme mali blízko peknú plážičku, kde sme aj tak neplánovali stráviť celý pobyt a verejnou dopravou sme sa jednoducho dostali do hlavného mesta Rodosu. Po požičaní auta asi na tretinu nášho pobytu sme si bez problémov pozreli zvyšok ostrova. Takže polohu si neviem vynachváliť. Hlavné letoviská boli na opačnej strane ostrova, takže na našej pláži v Ialysose sme sa stretávali skôr s domácimi ako s turistami, a to je vždy veľké plus 😊. A tu som našla aj svoj vysnívaný plážový dom, pri ktorom som hneď vedela, že presne takýto a na takomto mieste chcem 😊.
Je veľmi ťažké rozhodnúť sa čím začať, lebo všetky krásy Rodosu by si zaslúžili byť popísané ako prvé, keďže to ale nie je možné, musím ich popísať postupne. Vedzte však, že všetky si zaslúžia byť prvé 😊.
1. Akropoly
Rodos má až tri akropoly (Lindos, Kamiros, Rodos). Navštívili sme všetky a každá mala svoje jedinečné čaro. Najkrajšou z nich je akropola v Lindose. Výstup na akropolu bol za veľmi horúceho dňa trošku náročný, ale mesto Lindos ponúka aj možnosť vyviesť sa hore na chrbte somárikov. Takže ak sa na cestu hore necítite, môžete si jedného prenajať a pohodlne sa vyviesť. Akropola v Lindose bola veľkolepá a každým krokom odhaľovala nové krásy. Už pri príchode k nej sa majestátne týčila nad mestom a každým krokom naberala na veľkoleposti. Príjemné bolo, že vstupné deti do 12 rokov nikde neplatia. Čo nás príjemne prekvapilo, keďže na Slovensku je to v najlepšom prípade veková hranica 6 rokov, do ktorej majú deti vstup bezplatný. Zároveň sme po vstupe do areálu akropoly nesmeli jesť. Úplným vrcholom dokonalosti je výhľad od chrámu zasväteného bohyni Aténe Lindskej na pláž St. Paul´s Beach a Egejské more. Samotné chrámové biele stĺpy kúpajúce sa v lúčoch slnka na pozadí dokonalej morskej modrej a blankytnej oblohy sú asi najkrajším, čo je možné na Rodose vidieť. Aj keď je veľmi ťažké vybrať to naj. Ale zimomriavky, ktoré som mala v jednom z najhorúcejších dní počas našej dovolenky jednoznačne svedčia o výnimočnosti tohto miesta. Celá akropola ponúka množstvo antických, ale aj stredovekých pamiatok. Podrobnosti o otváracích hodinách a vstupnom nájdete na oficiálnej stránke: https://lindos-rhodes.gr/lindos-acropolis/.
Kamiros je viac ako len akropola s chrámovým komplexom bohyne Atény, sú to ruiny antického mesta ako celku, okrem akropoly, ktorá sa týči nad antickými ruinami mesta, sú tu domy aj verejné priestranstvá, verejné kúpele, námestia. Aj keď ide o ruiny a žiadna z budov nie je kompletná, je to ucelený komplex celého antického mesta, kde sa môžete prejsť ulicami, presne tak isto ako sa nimi prechádzali jeho obyvatelia pred 2,5 tisíc rokmi. Všetky historické pamiatky ponúkajú spojenie s minulosťou, archeologický komplex Kamiros ponúka viac. Ak máte aspoň trochu vnímavú dušu pocítite, ako by sa minulosť a prítomnosť stali jedným. Možno som len empatická, ale na tomto mieste som doslova cítila Genius loci – ducha a dušu toho miesta, odrážajúceho nielen hmatateľné kamenné pamiatky, ale aj osudy, ktoré medzi týmito kameňmi boli prežité.
Aj samotné hlavné mesto Rodos má svoju akropolu, v porovnaní s dvoma už spomenutými je najskromnejšia, nemá veľkoleposť tej v Lindose a nemá komplexnosť, ucelenosť a ducha ako tá v Kamirose, má však potenciál, prebieha tam reštaurovanie ruín chrámov. Rozlohou je porovnateľne veľká s ostatnými, dokonca naviac má aj zachovalý antický štadión a divadlo, čo ponúka nový aspekt pohľadu na život v antickom meste. Akropola v Rodose je ľahko prístupná z mesta a za ňou je už krásny výhľad na pláže a more na severozápade ostrova. Teším sa na návrat, aby som videla, ako pokročili rekonštrukčné práce.
2. Ródske pláže
Rodos má veľa krásnych pláži, každou ďalšou navštívenou som bola presvedčená, že to je najkrajšia pláž, akú som kedy videla. Za mňa je jednoznačným víťazom St. Paul´s Beach alebo zátoka svätého Pavla. Nachádza sa pod akropolou v Lindose, je obklopená nádherne tvarovaným skalným pobrežím s prechodom na otvorené more. Samotná pláž bola piesočnatá s pozvoľným veľmi príjemným vstupom do mora spojená s kaviarňou. Ak ste si niečo objednali ako bonus ste mali pohodlné lehátka so slnečníkom. My sme však uprednostnili vylihovanie alebo sedenie v plytkej vode na okraji pláže alebo plávanie. Voda bola pokojná nakoľko pláž bola oddelená od otvoreného mora. Výhľad bol úžasný, akropola týčiaca sa nad plážou, jednoznačne urobila z tejto pláže jednotku. Naviac práve táto zátoka bola miestom, kde sa svätý Pavol zastavil na svojich apoštolských cestách a nad plážou stojí aj malá kaplnka. Práve keď sme tam boli, prebiehala svadba, naozaj si neviem predstaviť nádhernejšie miesto na vyslovenie manželského sľubu ako toto.
Ďalšou nádhernou plážou je Anthony Quinn Beach alebo Anthony Quinn bay neďaleko časti Faliraki na severovýchodnej strane ostrova neďaleko hlavného mesta. Keď sme tam boli, bola pláž plná, ale nič iné sa v hlavnej sezóne ani nedalo čakať, nakoniec sa nám podarilo nájsť si miesto. Keďže pláž nebola veľmi široká, to že bola plná vôbec neznamenalo, že by voda bola preplnená, skôr naopak. Keďže sme sa kúpali skôr v zadnej časti pláže, museli sme si dávať pozor na ostré kamene v plytkej vode. Kamenné útvary vystupujúce z morskej vody vytvárali krásnu scenériu pláže, takže vizuálne sa nedá absolútne nič vyčítať. Pláž bola rovnako piesočná, takže sa vo vode sedelo príjemne a vďaka plytkosti bola voda naozaj príjemne teplá. Mne osobne sa tam plávalo ťažko, ale pre rodiny s malými deťmi je plytká a teplá voda ideálna. Pláž je častou zastávkou výletných člnov, takže kľudne môžete byť svedkom toho ako pripláva loď plná turistov, ktorí sa vykúpu a odplávajú na ďalšiu zastávku.
Traganou beach s Traganou Cave ponúka niečo úplne iné ako predchádzajúce dve pláže. V prvom rade je to kamienková pláž a vstup do mora je strmší, čo je pri kamienkovej pláži aj trochu nepohodlné pri vstupe a vychádzaní z vody. Prečo sa však oplatí pláž vidieť, je práve jaskyňa ukrytá na jej konci. Celkovo celé okolie jaskyne je veľmi fotogenické. Pred vstupom je väčšia skala, z ktorej sa dá skákať do mora a vedľa ešte malý vchod do jaskyne cez vodu asi do pol lýtok, práve tento morský vstup sa mne veľmi páčil. Otvor je presne taký veľký, aby sa tam pohodlne vošiel dospelý človek, deti dokonca tvrdili, že medzi týmto malým vstupom a veľkou jaskyňou je prechod, ja som to radšej prejsť neskúšala 😊. Výhľad z Traganou Cave na otvorené more, ale aj z pláže na spomínanú skalu a malý vstup do jaskyne, určite ocení každý, kto má zmysel pre krásu a dokonalosť. Traganou beach je výnimočná práve svojou jaskyňou, ku ktorej síce treba prejsť dlhou plážou zabárajúc sa do kamenistého podkladu, ale všetky útrapy stáli za to 😊.
Prasinisi je pláž na najjužnejšom cípe ostrova. Pláž je veterná a tak sa Vám nad morskou hladinou ukáže obloha plná kitesurfistov. Pláž sa mení v závislosti od prílivu a odlivu. Počas prílivu sa pláž zatopí a pripojený polostrov sa stane samostatným ostrovom, v čase odlivu sa zas spojí z pevninou. Pri troche šťastia sa dá vystihnúť akurát ten čas, kedy ostrov s pevninou spája tenký pás piesku z oboch strán obmývaný morom. Čas prílivu sa počas roka mení, no vždy aspoň pol dňa je možné si užívať nezatopenú pláž spájajúcu obe pevniny. A aj počas prílivu môže zostať na pevnine pás piesku až k ostrovu, takže veľa šťastia, aby sa Vám podarilo prísť tam v správnom čase. My sme tam boli v čase odlivu, vďaka čomu bolo možné sa na pláži kúpať bez obáv z morských prúdov, ktoré sú v čase prepojenia morskej vody silnejšie. Chceli sme sa tu zastaviť len na pár hodín a pokračovať v objavovaní ďalších pláži, ale tak sa nám tu zapáčilo, že sme ostali až do večera. Okrem toho sme si urobili rodinnú súťaž v stavaní piesočných hradov, súťaž vo vbehu do mora a súťaž v behu po pláži. Kúpajúcich sa bolo len zopár, skôr to bolo miesto vodných športov. Takže to bola skoro až súkromná pláž. Aby som nepísala samé chváli, niečo nás tu dohrýzlo. Pri odchode sme boli bodkovaný ako muchotrávka na negatíve a deň dva to aj svrbelo. Takto sme zaplatili za krásny deň.
Elli beach - mestská pláž v hlavnom meste sa nachádza na najsevernejšom cípe ostrova. Je to kamenistá pláž so strmším vstupom do mora a veľkými vlnami. My sme sa usadili priamo na cípe. Na mňa boli vlny ozaj veľké a musela som dávať pozor, aby ma nezvalili alebo nestiahli hlbšie. Pri všetkej opatrnosti sme sa vedeli zabaviť „skákaním vo vlnách“, čo je naša obľúbená zábava, kedy sa necháme v mori hojdať vlnami (podskočíme vždy spolu s vlnou, nič nie je horšie, ako robiť vlne bariéru, nad morom sa nedá vyhrať, treba sa mu prispôsobiť).
„Naša“ domovská pláž v Ialysose bola kamenistá s pozvoľným vstupom do mora, ako stvorená pre vychutnanie si mora do sýtosti počas prvých dní. Stretávali sme tu skôr domácich, dokonca v nedeľu poobede tam sedeli domáci starký a spievali, bolo to ozaj pekné. Cítili sme sa ako praví Ródčania. Pláží v meste Ialysos je viac, preto si treba nájsť tu správnu. Bližšie k centru a aj k letisku bola tiež pláž, ale tá mi raz stačila, voda nebola taká priezračná, bolo tam viac turistov a vo výhľade prekážala dymiaca továreň, tak toto nie je ona. Smerom k hlavnému mestu od „našej pláže“ už stáli hotely a ich rezortné pláže. Túto plážičku identifikujete jednoznačne, ak na jej brehu zbadáte starú vilku, moju vysnívanú (ale to až neskôr). Na obzore už bolo vidieť pobrežie Turecka.
3. Západy slnka a výhľady/vyhliadky
Na kopci nad mestom Ialysos stojí kláštor Filerimos, ktorý ponúka hneď niekoľko výhľadov. My sme sa hore odviezli autom, aj keď určite sa to dá zvládnuť aj peši. Už na parkovisku nás privítali voľne sa pohybujúce pávy, ktorých bolo v celom areály dosť veľa, neboli veľmi plaché, takže niekedy sa aj celkom priblížili. Ako suvenír máme pávie pero, ktoré sa tam len tak dalo nájsť. Najprv sme si obzreli samotný kláštor, ktorý bol veľmi pekný. Cez kláštorné záhrady sme prešli na vyhliadku, odkiaľ bol krásny výhľad na mesto Ialysos, na pláže a more. Potom sme sa už ponáhľali, sprevádzaní pávmi, na západ slnka ku krížu na Filerimos, ktorý sa nachádzal na opačnej strane kopca ako kláštor, jeho záhrady a vyhliadka na mesto. Bolo tu zopár turistov a asi rovnako pávov 😊, spolu sme sledovali ako slnko klesá k hladine Egejského mora, ako sa sfarbuje stále sýtejšou farbou tak obloha ako aj more, až sa slnko dotklo hladiny ako keď sa milenci pobozkajú a pomaly, nežne sa ponáralo až úplne zmizlo a zo sebou vzalo aj sýtu červeno oranžovú farbu a obloha pomaly potemnela.
Promenáda/chodník po pobreží medzi Rodosom a Ialysosom je miestami drevený, miestami vysypaný drobným štrkom, alebo prirodzene vedie po pláži. V oboch smeroch je nádherný, ak sa tam vyberiete kochať sa západom slnka určite je lepšie ísť smerom od Ialysosu k Rodosu. My sme sa verejnou dopravou odviezli na prvú zastávku v hlavnom meste. Odtiaľ sme sa naboso po piesočnej pláži vybrali späť k Ialysosu. Túto piesočnú pláž sme si užili do sýtosti. Najprv sme sa kochali rozbíjaním vĺn o mólo na jej začiatku, potom nás zabávalo zanechávanie stôp v piesku a ich zmývanie penou morských vĺn. V takejto zábave sme prešli celú pláž. Potom sme vystúpili na samotný chodník, ktorý viedol ponad malé kamenné útesy, o ktoré sa rozbíjali morské vlny. Na obzore sme sledovali obraz zapadajúceho slnka na hladine, vzlietajúce a pristávajúce lietadla, plaviace sa lode. Po ceste bolo pár vyhliadok, na ktoré sa dalo z chodníka vyjsť, boli tam lavičky a bolo možné si posedieť a užívať výhľad. Cesta chodníkom po začiatok mesta Ialysos trvala asi 40 minút. Chodník na začiatku Ialysosu plynule prešiel do promenády, tu sme zas využili verejnú dopravu a skrátili si cestu o dve zastávky. Na mieste, kde sa končí chodník a začína mesto Ialysos stál pojazdný vozík/dodávka s jedlom. Tu som si za 2,50 € dala najlepší kebab v živote a aj najlacnejší a na plastových stoličkách s kebabom v ruke (a s ródskym pivkom v druhej ruke 😊) sme si vychutnali veľké finále západu slnka. Myslím, že taký výhľad neponúka ani michelinská reštaurácia. Bez okolkov poviem, že to bolo to najlepšie, čo som na Rodose jedla, aj keď dodávka vo mne najprv vyvolávala gastronomickú nedôveru 😊.
Chodník nad akropolou v Rodose smerom k mestu na západ je prirodzeným pokračovaním výletu na akropolu v Rodose, za ktorou sa nachádza cesta obkolesená vysokými palmami. Chodník za cestou je na okraji útesu, kde si cestou späť k mestu môžete užívať krásny výhľad na pláže a more na severozápade ostrova.
„Naša“ domovská pláž v Ialysose vôbec nebola prvý plán na vychutnanie si západu slnka, no posledný večer sme sa chceli ísť rozlúčiť s morom a čakal nás dokonalý západ slnka. Je hrozné ak Vás sklame niečo, od čoho čakáte veľa, o to krajšie je, ak Vás poteší niečo, od čoho nečakáte veľa 😊. Toto bol presne tento prípad. „Naša“ domovská pláž sa s nami rozlúčila dokonalým západom slnka.
4. Ródske kostoly
Grécke chrámy sú známe svojou ozdobnosťou, ohurujúcou a dych vyrážajúcou výzdobou. Kto je zvyknutý na kostoly latinského obradu, môže ostať v šoku, kto je zvyknutý na striedmosť reformovaných kostolov, ten je šokovaný trojnásobne, no ja ako znalkyňa byzantského obradu som už niečo veľkolepé očakávala. No očakávania neboli nič v porovnaní s tým, čo ma čakalo v kostole v Lindose (https://maps.app.goo.gl/c1LxKcjCdkqqDXk59). Nenápadný vstup z ulice nedával vôbec tušiť, čo nás čaká vo vnútri. Pred vstupom sme sa zahalili šatkou zapožičanou pani pri vchode, ktorá bola veľmi milá a ochotne nám všetko vysvetlila. Pomaly sme vstúpili do chrámu, v prítmí sa nám pred očami odohrávali výjavy zo starého a nového zákona, celé sväté písmo sa nám odohralo pred očami. Steny boli zdobené nádhernými freskami zobrazujúcimi všetky väčšie príbehy biblie. Prechádzali sme si obraz po obraze, pomaly a precízne. Fotografovať nebolo dovolené, takže všetko sme si chceli vpísať hlboko do pamäte. Vstúpili sme do iného sveta, ktorý nás doniesol ďaleko od páľavy slnka, hluku ulíc mesta, od klasického plynutia času. Príjemný chládok a posvätné ticho, dôstojnosť a posvätnosť, do istej miery chránené paňou pri vchode, do istej miery spôsobené atmosférou miesta. Môžete byť akokoľvek neveriaci, no tu musíte cítiť závan večnosti a dokonalosti, tu si musíte povedať, že predsa musí byť niečo viac, lebo toto nie je len spojené kamenie, to nie je len farba na stenách, to nie je len pekný „obal“ a pozlátko, je to „obal“ pre ten najhlbší obsah. Popísať to tromi slovami? Zimomriavky, dokonalosť, večnosť.
Po celom Rodose je možné vidieť nádherné kostoly, malé kostolíky a kláštory. Mnohé dotvárajú scenériu mesta alebo miesta. Niektoré si možno obzrieť len z vonku, iné sa Vám podarí zastihnúť otvorené, tak vždy využite príležitosť nazrieť. V samotnom Lindose sme videli ešte niekoľko malých bielych kostolíkov, no boli uzatvorené. Ak na takýto natrafíte na okraji mesta a ich biele stany sa odrážajú na morskej hladine v pozadí, na chvíľku ozaj zaváhate, či nie ste náhodou na Santorini.
Nádherný kostol, ktorý bol v čase nášho prechodu cez mestečko/dedinu otvorený, bol v Siane. Bez váhania sme odstavili auto a išli si ho pozrieť, zapálili sme obetnú sviečku a kochali sa byzantskou zdobenosťou. Ak je kostol otvorený, vždy je tam niekto, kto na neho dohliada, aj tu bola pani. Kostol v Siane nebol jeden z tých malých bielych kostolíkov, on bol práve z opačnej strany spektra, bol majestátny a dominantný v priestore. Pri vstupe do vnútra pocit majestátnosti a dominantnosti pretrvával.
V samotnom Ialysose neďaleko ubytovania sme mali malý pekný kostolík - chrám, ktorý sme viackrát navštívili, hneď sa nám prihovoril pán pri zapálení obetných sviečok pri vchode a hoci my sme nevedeli po grécky a on veľmi nevedel po anglicky, nejako sme sa dohovorili.
Keďže všetky spomenuté kostoly sú grécke ortodoxné kostoly, celá výzdoba bola v tomto duchu, nad rámec krásnej freskovej výzdoby, ktorú som vyzdvihla, Vás čakajú ikony, ikonostasy, veľa zlata, ozdobnosti a nádhery.
5. Kláštory, hrady a ich ruiny
Na Rodose sme nadobudli pocit, že skoro na každom vrchu, či kopci je nejaký kláštor, hrad, ruina a ani pri najlepšej vôli sa nedalo zastaviť všade. Jeden krásny kláštor so záhradou a výhľadom sme už spomínali - Filerimos nad mestom Ialysos.
Nad plážou s rovnomenným názvom sa vysoko týči kláštor Tsambika, známy ako pútnické miesto žien modliacich sa za narodenie dieťaťa. Z parkoviska pod kláštorom nás čakal výstup po asi 300 schodoch, pri ktorom sme sa poriadne zadýchali. Hore nás čakala skôr malá pustovňa ako kláštor, skromná stavba, mala skôr duchovný ako architektonický rozmer, ale všetka tá námaha počas výstupu bola odmenená. „Kláštor v oblakoch“, ako toto pútnické miesto prezývajú, ponúkol nádherný výhľad na pláž Tsambika ležiacu priamo pod ním. Ak Vás aj nezláka duchovná stránka, výhľad Vás zláka jednoznačne.
Popri našej ceste okolo ostrova sme si z množstva hradov vybrali Monolithos Castle. Hrad je síce len ruinou, ale ponúka naozaj zaujímavú atrakciu - okno v skalnej stene, cez ktoré je vidieť na časť pobrežia s plážou a malým polostrovom/výbežkom. Ak Vám srdce piští po krásnom výhľade, je to to správne miesto.
6. Mestá s nezameniteľnou atmosférou
Hlavné mesto ostrova slnka Rodos sme navštívili niekoľko krát, odviezli sme sa verejnou dopravou, čo nás neobmedzovalo hľadaním parkovania. Mesto sme prešli krížom krážom, zo všetkých strán. Našim prvým cieľom bol prístav Mandraki. Je to miesto, kde kedysi stál jeden z antických divou sveta – Ródsky kolos, dnes na mieste, kde stáli jeho nohy, stoja dva stĺpy, každý na inej strane kamennej promenády oddelenej vplavom do prístavu. Tak ako kedysi lode prechádzali popod nohy Ródskeho kolosu, teraz vplávajú pomedzi tieto stĺpy, na vrchu ktorých je laň a jeleň, symboly Rodosu, vždy vedľa seba a predsa oddelení. Prístav Mandraki ponúka aj pohľad na tri staré kamenné veterné mlyny, ktoré sú obzvlášť krásne v čase západu slnka alebo tesne po ňom, keď je obloha na pozadí mlynov sfarbená od tmavooranžovej až po tmavú modrú. Prechádzka po prístave Mandraki je najlepším začiatkom spoznávania hlavného mesta. Hneď vedľa prístavu sú hradby starého mesta. Hradby majú niekoľko vchodov a všetky sú nádherné. Hneď za prístavom je možné aj vyjsť na hradby, odkiaľ je výhľad na prístav, veterné mlyny a more. Vstup je bezplatný. Ale je potrebné byť opatrný, schody aj hradby sú bez zábradlia alebo iných bezpečnostných prvkov, ale výhľad určite stojí za to. Pre vstup do mesta od prístavu Mandraki možno využiť hlavnú bránu alebo popri hradbách a prístave je možné vstúpiť od mora. Staré mesto nie je veľké, dá sa spoznať, ochutnať, ovoňať a užiť. Hradby sa dajú aj obísť dookola po priekope tvoriacej v minulosti stredoveké obranné opevnenie mesta a pre vstup použiť bránu od mesta/autobusovej stanice, ku ktorej sa vchádza po kamennom moste. Staré mesto ponúka mnoho stánkov s najrozmanitejším tovarom a suvenírmi, umelcov, reštaurácie, atrakcie a starými uličkami sa dá túlať aj niekoľko večerov po sebe a vždy je čo objavovať a čo obdivovať. Úchvatným dojmom na nás zapôsobilo večerné námestie Hippocrates Square s fontánou, na vrcholku ktorej sedí sova, ďalší ródsky symbol. Námestie má atmosféru prímorského historického mesta, my sme si tu sadli na drink na terase na prvom poschodí budovy priamo na námestí, takže sme si mohli do sýtosti vychutnávať atmosféru, svetlá a ruch večerného námestia. Bolo to príjemné. Príjemne bol aj posedieť si na širokom schodisku na opačnej strane malého námestia s thajskou sekanou zmrzlinou v rukách. Námestie určite treba vidieť za večerných svetiel, vtedy pôsobí ako popoluška po obutí zázračnej črievičky, cez deň sa kúzlo vytráca. Impozantná je Ulica rytierov, ponúka prechádzku po širokej ulici z oboch strán lemovanej stredovekými múrmi a je veľmi fotogenická. Rovno dole ulicou rytierov dôjdete k stredovekej bráne ozdobenej rozkvitnutým cyklámenovým oleandrom, cez ktorú uvidíte modré more. Moju umeleckú dušu táto kompozícia a farebná kombinácia dostala. Svetlo hnedá až piesková farba stredovekých múrov, cyklámenový oleander a blankytná modrá oblohy spájajúca sa s morskou hladinou o niečo tmavšieho odtieňa modrej, dokonalý obraz. Každá ulička ponúkne nejaké zákutie, pohľad, detail, maličkosť. Aj keď každé oko zaujme niečo iné, tie najpozornejšie oči nájdu na každom kroku zátišie, schodisko, rozkvitnutý oleander, strom, bránu, oblúk, kameň. Stačí sa len pozrieť po čom kráčate, tradičné okruhliakove chodníky, po ktorých kráčali ešte stredovekí obyvatelia starého mesta. Treba sa prechádzať s otvorenými očami a otvoreným srdcom a nájdete poklady, na ktoré Vás neupozorní žiaden cestovateľský blog, video, či sprievodca. Pretože jediný trvalý zážitok, je osobný súkromný vnútorný zážitok „stretnutia“ s miestom. Môžete si prezrieť celý zoznam pamiatok podľa predom spísaného plánu, ale vždy sú to miesta, ktoré oslovili iných, každý si musí nájsť to vlastné naj, vlastné „stretnutie“ srdca a miesta v konkrétnom čase a priestore.
Na rozdiel od stredovekých múrov Rodosu (starého mesta) sa mesto Lindos rozprestiera pod antickou akropolou, ktoré je jeho dominantou. O jej nádhere a výhľadoch som už písala. Aj samotné mesto má čo ponúknuť. Úzke uličky medzi belostnými budovami, malé obchodíky so suvenírmi, reštaurácie. Budovy mali zvlnené hrboľaté múry, čo dokazovalo ich vek, steny neboli dokonalo rovné a práve to bolo krásne. Ak by som mala mestu priradiť farbu, bol by Lindos biele mesto, pre belosť jeho domov. My sme zašli do každej uličky, čím zapadlejšia a užšia, tým lepšie. Vďaka tomu sme sa dostali ďalej od hlavnej trasy turistov a vychutnali si mesto. V meste je aj antický amfiteáter, no mňa neupútal tak, ako samotné mesto. Ťažko povedať, čo konkrétne ma na prechádzkach zaujalo, nádherný kostol v Lindose bol z vonkajšieho pohľadu nenápadný. Mesto ako celok, ako jeden organizmus bolo úchvatné. Od centra až po okrajové časti, kde nad malými kostolíkmi bolo vidieť obzor za slnečného dňa, cez akropolu objavujúcu sa medzi budovami na pozadí nočnej oblohy, cez výhľad na mesto so St. Paul´s Beach. Lindos je miesto, ktoré jednoducho na dovolenke chcete vidieť a zažiť, nám učarilo tak, že sme sa tam počas našej dovolenky vrátili ešte raz.
7. Butterflies Valley, lemuri a ródske mačky
Motýľ menom Panaxia Quatripunctaria (slovenský názov Spriadač kostihojový) dal meno jedinečnému údoliu kaňonu vytvoreného malou riečkou. Motýlie údolie/ Butterflies Valley tvorí asi kilometer dlhá trasa popri riečke/potoku s drevenými mostíkmi cez jazierka a vodopády, dláždenými chodníkmi a malými lavičkami pre oddych a kochanie sa. Kmene stromov a prevísajúce skaly v údolí sú doslova pokryté tisíckami motýľov. Motýle je zakázané plašiť a tak neostáva len trpezlivo čakať, keď vzlietnu samé. Je to nádherný moment, keď rozprestrú krídla a spod krycej hnedastej farby sa vynorí ich červená časť a keď húfne vzlietnu je to viac než magické. My sme v údolí videli aj malých krabov a kozy 😊. V údolí je príjemný chládok, je to oddychová prechádzka prírodou. Ceny lístkov, otváracie hodiny a ďalšie dôležité informácie nájdete na oficiálnej stránke údolia: https://butterfliesrhodes.gr/.
Nad dolinou je možnosť občerstviť sa v stánku. Nebol to kulinársky zážitok, ale na občerstvenie stačil. Na kopci nad údolím bol malý kláštor s výhľadom, bolo síce treba vystúpiť ešte nie dlhú strmú časť, ale na nádvorí kláštora sme si oddýchli v tieni stromov na lavičke s výhľadom.
Keďže členmi našej ródskej expedície boli aj deti, úplne prirodzene sme zavítali aj do ZOO, bola to farma s kŕmením zvierat - Farma of Rhodes Petting Zoo. Oficiálna stránka farmy https://farma-rhodes.com ponúka možnosť zakúpenia lístkov a získania podrobnejších informácií. Okrem klasických zvierat, s ktorými sme sa už veľakrát stretli a aj ich kŕmili (somáre, zajace) alebo len obzerali (lamy, divé svine) sme (teda ja nie, ja som sa bála ponúknuť svoju roku tvorovi, čo má za predkov dinosaurov 😊, ale deti bez strachu) kŕmili pštrosov, ktorí poslušne zobkali kukuricu z rúk deti o minimálne niekoľko hláv menších. Pre deti to bol zážitok, ktorý doteraz spomínajú. Pre mňa bol nezabudnuteľný zážitok moje prvé osobné stretnutie s lemurmi. Už som ich v ZOO videla, ale teraz prvý krát sme mohli vojsť do voliéry, nechať ich prísť, sadnúť si na nás, pohladiť ich. Pre mňa to bola láska, ktorá stále trvá. Lemury sú mi sympatické už len tým, že žijú v usporiadanom spoločenstve fungujúcom ako matriarchát. Jemnejší dotyk ako dotyk „lemurej pacičky“ som nikdy nezažila, keď si mi lemur sadol na plece a jemno ma chytil za krk svojimi jemno chlpatými prstami, verím, že to bola ich kráľovná 😊.
Ródske mačky by mali mať samostatnú kapitolu a možno aj samostatný blog. Rodos je ostrov mačiek, čo je veľmi výstižné označenie. Pri ubytovaní sme mali mačky, ktorým sme najprv dali zbytky z obeda, neskôr sme im kupovali jedlo a dali im mená a nakoniec sme ich pustili dnu do apartmánu, aj keď sme sa na začiatku dušovali, že sa ich ani nedotkneme, nakoniec sme ich hladkali akoby boli naše. Jednoducho mačky sú kráľmi ostrova. V prístave Mandraki mali svoje príbytky a jedlo, aj keď nikomu nepatrili, pri každom stánku mali prichystanú misku s jedlom a vodou, v reštauráciách čakali pri stoloch, či sa im niečo neujde. Nikomu nepatrili, bez majiteľa slobodné a predsa sa o nich starali všetci. Vyhrievali sa na schodoch pri starých veterných mlynoch v prístave Mandraki, ladne sa prechádzali, ležali na autách a nechali sa obdivovať, kŕmiť a obsluhovať. Každý domorodec bral ako normálnu vec starať sa o ostrovné mačky. Psy tu boj o nadradený druh prehrali na celej čiare. Ak sa nejaký objavil na vodítku svojho pána, ani len neštekal na mačacie osadenstvo, vedel, že ostrov patrí mačkám. Ródske mačky si nás úplne skrotili, ako malý princ líšku.
8. Cesta okolo ostrova
Keď sme si už dosýta vychutnali „našu domovskú“ pláž v Ialysose a cestovanie verejnou dopravou do hlavného mesta, požičali sme si auto. Keďže sme boli presvedčení, že ho nepotrebujeme na celý pobyt a že nám bude bohato stačiť na tri dni, tak sme si ho požičiavali dva krát, čo nás stálo toľko, akoby sme ho mali na celý pobyt. Takže v tomto smere nie je túžba znížiť náklady na mieste. Každopádne požičanie auta bolo dobré rozhodnutie. Umožnilo nám obísť celý celučičký ostrov dookola a zastaviť sa kde sa nám len zapáči, teda skoro všade (bolo fyzicky nemožné stáť pri každom kopci s hradom, kláštorom, ruinou, výhľadom...). Veľa z našej okružnej jazdy som už spomenula, ostali však dve veci, ktoré nezapadajú ani do jedného bodu a ponúkli ochutnávku úplne iného Rodosu. Cestou po severozápadnej strane ostrova smerom na juh, keď sme už boli ďaleko za letiskom a dovolenkovými letoviskami, keď sme išli kľukatými cestami v hore, obkolesený lesom sme na jednej zo zákrut našli pojazdnú kaviareň s predajom tradičných pochutín. Vedľa stánku bola plocha/terasa/miesto, kde sa dalo posedieť a pozerať do údolia. Bol to iný svet. Akoby sme už ani neboli na Rodose. Milá pani nám vysvetlila, čo ponúka, čo je tradičná pochúťka a porozprávala sa s nami veľmi milo (áno, aj starší ľudia vedeli dobre anglicky). S pohárom kávy a praženými arašidmi v mede a sezame sme si sadli a prvý krát za pobyt sme videli oblaky. Z lesa pod nami sa vyparovala voda a oblaky sa posúvali smerom k pobrežiu. Les v celom údolí pod nami a za lesom more, nad morom aj lesom biele obláčiky vaty, ako plátno romantického krajinkára. Len my, káva a iný Rodos, nikto iný tam nebol. Milujem takéto miesta, bez davov turistov, bez komerčnosti. A keď sa tam dá ešte aj vypiť káva, čo viac si môže človek priať.
Jacob´s Canyon nachádzajúci sa pri ceste v ostrej zákrute neďaleko dedinky Siana nám poskytol ďalší nečakaný pohľad na Rodos. Neďaleko kaňonu na bezpečnom mieste sme zaparkovali auto a vydali sa ho preskúmať. Aj keď sme neprešli celý kaňon, ktorý ma asi 5 km, už vstup bol krásny. Štruktúra kameňov naukladaných v kaňone v priebehu vekov, mohutné skalné steny vymodelované pôsobením vody, vlniaci sa kaňon určite stoja za to vidieť.
9. Jedlo
Najlepšie jedlo na Rodose bol kebab za 2,50 € v pojazdnom stánku na okraji Ialysosu smerom k hlavnému mestu, ktorý sme si dali po prechádzke chodníkom po pobreží medzi Rodosom a Ialysosom spomínanej vyššie.
Druhý najlepší kebab sme mali v pouličnom stánku na okraji Lindosu smerom od St. Paul´s Beach. Sedeli sme pod košatým stromom v strede dláždeného námestíčka, jeho koruna ho celé prekrývala, okolo stromu bola lavička, alebo na kamenných schodoch pri bráne jedného zo starých kostolov, takto veľmi rada jem, s atmosférou mesta nasávanou všetkými zmyslami – chuťou, očami, nosom, ušami, končekmi prstov.
Prečo na gréckom ostrove na prvých dvoch priečkach spomínam kebab, skôr tureckú klasiku? Rodos leží blízko tureckého pobrežia a tak je kultúrne a gastronomicky ovplyvnený a prepojený.
V mieste, kde sme boli ubytovaný sme mali radi návštevu a posedenie vo Phillip´s Bar (https://maps.app.goo.gl/NRdnqv8PT1jutxLH8). Veľmi príjemný a zhovorčivý majiteľ, príjemné prostredie, terasa prekrytá ťahavými rastlinami. Ak sme si po horúcom dni na pláži potrebovali zahnať smäd pivkom a miešaným nápojom, alebo len džúsom, alebo hlad, či chuť na niečo sladké, Philip´s Bar bol vždy jasná odpoveď na volanie nášho smädu a hladu.
Neďaleko ubytovania sme mali aj reštauráciu s tradičným gréckym jedlom Pitafan Yeeros Ialissos. Pomer ceny a kvality bol viac než vyhovujúci.
Najkrajšie a najviac cool miesto, kde sme jedli bola reštaurácia v historickej časti mesta Rhodes Mango Restaurant, kde sa na neveľkom námestí stretli tri takéto podniky, vedľa stála stará synagóga, ktorá už potrebovala opraviť, v strede stará kamenná studňa prekrytá prístreškom a obrovský strom. Na námestí hudobníci hrali a spievali tradičné grécke piesne. Pri stoloch slušne čakali mačky, či sa im od stolujúcich niečo malé neujde. My sme si objednali „z každého rožka troška“ – výber všetkých tradičných jedál – výborné tradičné klobásky, ktoré nám naservírovali zavesené na kovovej konštrukcii, niečo čo pripomínalo plnenú kapustu, akurát, že mäsová zmes bola plnená do hroznových listov, rôzne mäsové nákypy. Niečo chutilo výborne, niečo menej, ale všetko stálo za to ochutnať.
10. Vysnívaný plážový dom
Vysnívaný plážový dom je vždy subjektívna záležitosť, ale tento dom bol ten pravý. Priamo pri „našej“ pláži v Ialysose, len pár metrov od pláže. Na pozemku obkolesenom nepreniknuteľnou zeleňou stála stará vilka. Nič moderné, skôr zo začiatku dvadsiateho storočia. Trošku ošarpaná, no s nádhernou architektúrou pripomínajúcou mi staré vilky u nás v Banskej Bystrici, či staré kúpeľné domy vo Vysokých Tatrách pamätajúce si začiatky turizmu v našich veľhorách, najviac mi pripomína Vilu Máši Haľamovej na brehu Štrbského plesa. Vilka obkolesená nádherným pozemkom je presne tým miestom, kde by som si vedela na terase popíjať kávu a užívať život, vôňu mora a šum vĺn (https://maps.app.goo.gl/BAxuCPcye9f9ttaq5).
