Farebnejšie zástavy a oveľa živšia atmosféra bez strachu zo zásahu polície, taký bol jedenásty pochod za práva LGBT v Istanbule. Turecko bolo v roku 2003 prvou krajinou sveta s moslimskou väčšinou, kde sa konala podobná akcia. Včera, 30. júna, pochodovali tisíce podporovateľov z námestia Taksim celou ulicou Isitiklal. V dave sa nedalo veľmi hýbať, trochu mi z neustávajúcich pokrikov v ušiach pískalo ešte zopár hodín po pochode, ale dostala som energetickú bombu a už dlho ma protest v Turecku tak príjemne nepobavil.

11. pochod LGBT v Istanbule
Aktivisti LGBT boli aktívni počas celých protestov a ich stánok v Gezi parku bol jedným z najnavštevovanejších. Včera boli znovu vynikajúco organizovaní. Organizátori vytvorili ľudskú reťaz a udržiavali pochod asi meter od policajtov, ktorí na námestí Taksim a uprostred ulice Istiklal stáli nastúpení.
Niekoľko policajtov sa na začiatku pochodu presunulo z oblasti Gezi parku, do ktorého sa stále nedá vstúpiť, aj na ulicu Istiklal.
Homofóbia v polarizovanej tureckej spoločnosti stále pretrváva. Známy je prípad mladého muža, ktorého z dôvodu jeho orientácie v Turecku v roku 2008 zastrelili. Skôr, ešte v roku 1996, sa precedensom v tureckej jurisdikcii stal prípad lesbickej dvojice, ktorej Najvyšší súd odobrali dieťa s tým, že homosexuálny vzťah označil za "nemorálny".
V Turecku stále platí povinná vojenská služba. Muži vo veku od 18 do 41 rokov sú na ňu povinní nastúpiť na pol roka alebo celý rok. Ak je ale mladý muž gejom, od služby je oslobodený. Zároveň však súhlasí s tým, že jeho "stav" bude označený za "psychologickú poruchu". Rôzne organizácie za ľudské práva, ale aj Európska únia, tlačia v otázke základných práv LGBT na tureckú vládu. Tá ostáva konzeravtívna.
Policajné vodné delá sú každodennou realitou námestia už mesiac. Pochod LGBT sa bez nich tiež nezaobišiel. Našťastie ale neboli použité.
"Tayyip, o teba nemám záujem!"
Fotografie: Osman Yar






