Reyhanli je asi sedemdesiat tisícové mesto, ktoré leží v južnej provincii Turecka, Hatay. Z tejto oblasti je ľahko dovidieť do blízkej Sýrie a provincia sa stala jednou z oblastí s najväčším počtom utečencov. Keď v sobotu počas bieleho dňa vybuchli v meste bomby, v médiách, na internete a po sociálných sieťach sa rozliezli stovky informácií. Zimomravky vyvolávajúce videá ukázali príliš veľa. Zdalo sa, že omnoho viac, ako si to v krajine želali. Už večer vydal miestny súd rozhodnutie, ktorým zakázal publikovanie fotografií a iných súvisiacich materiálov, „ktoré by mohli ohroziť vyšetrovanie“. V tom čase sa tiež začali objavovať na sociálnych sieťach údajné počty obetí, ktoré zaznamenali doktori v provinčných nemocniciach. Tie hovorili o štvornásobku oficiálnych čísel. Vláda znovu čelila obvineniam z masívnej cenzúry.
Ak by skutočne bola pravda, že obetí bolo štyrikrát viac, ako bolo zverejnené, čo by mohlo viesť tureckú vládu k manipulácii s číslami? Na jednej strane sú mnohí presvedčení, že Ankara chce ísť do vojny so Sýriou. Zverejniť podozrenie, že za útok sú zodpovední Sýrčania a držať sa nízkeho počtu obetí, by bolo asi kontraproduktívne. Na druhej strane ale incident - ak bol skutočne nápadom sýrskych rebelov, či vlády – otáča ukazovák aj na vládu z Ankary. Dokáže vôbec ochrániť svojich ľudí? Naozaj mal pilot, ktorý včera havaroval pri hraniciach so svojou F-16, technickú poruchu? Konšpirácie sa tu v Turecku tvoria priam samé a z každej lastovičky (čajky).
Moja známa, novinárka, nedávno navštívila juh Turecka. Bola znechutená, keď videla, že 900 kilometrová hranica má len zopár check-pointov. Hranicu ľahko prekročí ktokoľvek po obyčajnom chodníku a zvýšiť adrenalín si skúsila aj ona: „Nikoho nikde, nikto ma nezastavil.“
Keď mi desť kilometrov od domu vrie vojna, očakávam azda, že možno môj premiér, ktorý má k vlastnej dispozícií tisíce policajtov a stovky tankov a ozbrojencov, pošle do môjho okolia na ochranu aspoň čosi zmysluplnejšie. Očakávam, že tajné služby v krajine, ktorá sa stáva priamym svedkom vojny u suseda, ktorý je už na mojom prahu, začnú naplno využívať všetku dostupnú inteligenciu. Ak ma ale táto vláda nevie ochrániť, budem nahnevaný, hovorí si asi každý uvažujúci Reyhanličan. Strach z vlasného obyvateľstva by možno vysvetlil teóriu zahmlievania čísel a absenciu rozšírenejších správ. Je ale ťažké uveriť, že sa dajú manipulovať údaje v takomto rozsahu napríklad o tom, koľko ľudí bolo pochovaných. Sýria sa navyše k útokom nehlási a úplne sa od nich dištancuje.
Čo sa to v Turecku teda deje? Premiér čoskoro cestuje na návštevu Spojených štátov a prezident zajtra do postihnutej oblasti. Hádam budeme čoskoro múdrejší.
