V utorok, 31. marca, navštívi Slovensko turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Spoločne s prezidentom Andrejom Kiskom sa zúčastnia slovensko-tureckého podnikateľského fóra.
Keď vo februári 2013 navštívil Erdoğan Slovensko naposledy, stretol sa vtedy s premiérom Ficom aj s vtedajším prezidentom Gašparovičom. Slovenský premiér následne cestoval do Turecka v júni 2013, a to krátko po tom, ako krajinu ovládli celoštátne protivládne protesty. Najmä medzinárodné médiá vtedy Ficovi vyčítali, že do Turecka cestuje ako prvý z európskych štátnikov v čase, keď takmer celý svet odsudzoval policajné zásahy proti demonštrantom na istanbulskom námestí Taksim. Napriek tomu bola návšteva najmä v podnikateľských kruhoch pre slovensko-turecké vzťahy významná a je faktom, že aj v súvislosti s touto návštevou turecká vláda prisľúbila zrušenie víz pre Slovákov cestujúcich do Turecka.
Pred nejakým časom som sa podieľala na organizácii istého medzinárodného ekonomického fóra v Turecku, ktorého hlavným hosťom bol aj súčasný turecký prezident. Erdoğanova delegácia na vyše hodinu zablokovala medzinárodné letisko a konvoj vozidiel, ktorý ho na miesto konania privážal, zatarasil ulice a spôsobil obrovskú dopravnú zápchu v päťmiliónovom juhotureckom meste. Bezpečnostné opatrenia boli tak rozsiahle, že okrem „mužov v čiernom“ sa pomedzi stĺpy v konferenčnom centre rozložilo aj niekoľko vojakov v maskáčoch a s poriadnymi „ samopaľmi".
Sultán?
Samozrejme, turecký prezident nie je známy len pompéznym doprovodom. Doma momentálne pripravuje rozsiahlu reformu ústavy, ktorá by z klasickej parlamentnej republiky urobila prezidentskú. Opozícia i zahraničie prezidenta kritizujú, že svoju neobmedzenú moc posúva ďaleko za hranice demokracie. Na dennom poriadku sú útoky na slobodu sociálnych sietí, Turecku patrí v rebríčku slobody tlače World Press Freedom Index 154 miesto zo 180 krajín sveta. Keď sa v októbri Erdoğan presťahoval do svojho nového prezidentského paláca s takmer 1200 izbami, ešte stále doznieval v krajine aj rozsiahly korupčný škandál, ktorý preoral jeho vládu jednej strany. V zahaničnopolitickej oblasti sú otázne jeho postoje k Islamskému štátu a občianskej vojne v Sýrii a v konečnom dôsledku nie je isté ani to, či sa Turci v budúcnosti stále vidia v Európskej únii. Erdoğan sa netají ambíciou stáť na čele potenciálne najmocnejšej moslimskej krajiny v regióne ešte dlho.
Erdoğan je doma známy svojimi famóznymi delegáciami, ktoré ho pri rôznych návštevách sprevádzajú. Napríklad v roku 2013 sa vtedyešte ako premiér vybral s 2.500 policajtmi, 105-mi strážnymi vozmi, 20-mi obrnenými transportérmi a jedným zásahovým tankom na Stredovýchodnú technickú univerzitu v Ankare (ODTÜ). Žiadny protiteroristický zásah, len si premiér a zopár ďalších pozvaných prišlo pozrieť štart tureckého satelitu Göktür-2. V zahraničí ale podobné konvoje nie sú tradíciou a v utorok uvidíme, čo si Turci pripravili pre Bratislavu.
Dnešná diplomacia a medzinárodná politika pláva okrem iného hlavne vo vodách obchodnej a bezpečnostnej politiky, narážajúc na kamene nevládnych organizácií, ľudskoprávnych združení a aktivistov. Ekonomické hodnoty sú často spochybňované hodnotami slobody a demokracie, a rozličné meradlá - zdá sa - platia na rozličné krajiny.
„Turecko môže byť budúcim motorom EÚ,“ uviedol premiér Fico po svojej poslednej návšteve Turecka a je jasné, že obrovský turecký trh ako aj jeho výrobky sú aj pre Slovensko – rovnako ako pre iné európske krajiny – viac ako zaujímavé. Ešte v roku 2013 vtedajší turecký minister hospodárstva Zafer Çağlayan vyhlásil, že cieľom oboch krajín je dosiahnuť objem obchodu vo výške 4 miliárd dolárov ročne (v súčasnosti ide asi o 1,5 miliárd dolárov ročne). Rovnako netreba zabúdať na to, že dnes je Turecko zďaleka najvyhľadávanejšou turistickou destináciou Slovákov.
Hoci sa vyhliadky na vstup Turecka do Európskej únie v ostatných rokoch takmer vôbec nezlepšili, Slovenská republika stále oficiálne turecké snahy podporuje. A z praktických dôvodov je jasné, že aj naďalej podporovať bude.
Podporte blog o Turecku aj na blogerroka.sk. Ďakujem!
