Kandidatúra Istanbulu na usporiadanie 32. olympijských hier zahltila celé mesto a zhltla už aj slušný rozpočet. Kvety po okolí boli vysádzané v tvare tulipánového loga a olympijských kruhov, na rozličných kútoch viali vlajočky, médiá prezentovai krásne reklamy. V tieni letných protestov, pri ktorých do dnešného dňa zahynulo už deväť (podľa iných zdrojov päť) ľudí, ale zneli v sobotu slová tureckého premiéra na poslednej prezentácii pred Medzinárodným olympijským výborom (MOV) o Istanbule, ako „8 000-ročnom meste tolerancie a mieru", skôr cynicky.
Čo na to tí, ktorí v Istanbule Letnú olympiádu chceli? Na jednej strane to bol zrejmý ekonomický a infraštruktúrny rozvoj. Predstavte si maratónsky beh, ktorý sa začne v Európe a skončí v Ázii, alebo plavcov, derúc sa o prvenstvo medzi dvoma kontinentmi. Istanbul sa výborne predáva. Politicky by víťazstvo nahralo aj súčasnej vláde, na čele s premiérom Racepom Tayyipom Erdoğanom, ktorý by si do svojej zbierky trofejí pridal ďalšiu, marketingovo veľmi významnú. Rozvoj by urýchlil výstavbu tretieho letiska a tretieho mosta cez Bospor, oboch plánovaných na pomerne odľahlých miestach.
Na druhej strane boli aktivisti, ktorí tvrdili, že nová výstavba by zaťažila jednak už preplnenú mestskú štruktúru budov, a jednak už dnes neuveriteľnú dopravnú situáciu v meste - podľa štúdií druhú najhoršiu na svete. Istanbul je prenádherné mesto. Každý, kto ho kedy navštívil mi dá za pravdu. Keď sa ale na plochu jedného štvorcového kilometra v meste musí potlačiť dva a pol tisíc ľudí, začína byť celkom tesno. Rovnako tesno je v tejto perle Turecka.
Istanbulu nenahrávali ani udalosti posledných mesiacov. Protivládne protesty sa so začiatkom školského roka, príchodom študentov do miest a smrťou 22-ročného Ahmeta Atakana v meste Hatay (ktorého podľa protestujúcich zabila plynová nábojnica zo zbrane polície, keď sa zúčastnil protestu proti výstavbe cesty cez kampus Stredovýchodnej technickej univerzity, podľa oficiálnych informácií to bol pád z budovy) dnes opäť stupňujú. A zlé jazyky tvrdia, že po definitívnej prehre Istanbulu v olympijskej bitke si autority budú dávať ešte menej záležať na imidži v očiach medzinárodnej verejnosti. Policajné zásahy proti demonštrantom tak môžu byť ešte tvrdšie. Navyše, najvyšší predstavitelia vládnej AKP sa vyjadrili, že za prehru sú priamo zodpovední protestujúci.
Nezabudlo sa ani na tému náboženstva. Neviem si predstaviť, že by sa španielsky premiér sťažoval na to, že Japonsko odrovnalo víťazstvom kresťanský svet. Turecký premiér si to môže dovoliť. „Istým spôsobom takto (MOV) odrezali väzby s jeden a pol miliardou obyvateľov moslimského sveta," povedal po výhlasení víťaza. Naproti tomu ale z úst predstaviteľov vlády často počuť nemilé komentáre na tému súčasného odevu žien, dokonca aj mužov, pri rozličných športových aktivitách.
Významným negatívom Turecka v olympijskom boji boli aj dopingové škandály. Po tom, ako bola z dopingu obvinená držiteľka zlatej medaily v behu na 1 500 m Turkyňa Asli Cakir Alptekin a Turecká atletická federácia zakázala kvôli dopingu v máji činnosť 31 vrcholovým atlétom na dva roky, téma doping sa dostala v Turecku do popredia. A je možné, že mala vplyv aj na rozhodnutie MOV.
Už dnes nešťastne polarizovaná turecká verejnosť sa popri témach náboženstvo alebo protivládne protesty rozchádzala aj v podpore kandidatúry Istanbulu. V deň vyhlásenia výsledkov sa na námestí Taksim konali protivládne protesty. V historickom centre pri Hagii Sofii sa zišlo pred veľkým plátnom s priamym prenosom z Buenos Aires niekoľko olympijských nadšencov. Komentátor tureckého denníka Hürriyet Daily News to zhrnul slovami: „Vďakabohu, že sme stále nebom na zemi v porovnaní s ďalšími rozdelenými krajinami okolo nás, ako Sýria, Irak či dokonca Egypt."
Viac o aktuálnom dianí v Turecku aj na @LuciaMrazova.
