Berkin podľahol zraneniam už včera v skorých ranných hodinách. Sociálne siete sa začali plniť kondolenciami. Už počas dňa sa mnohí zhromažďovali na tradičných miestach po celej krajine. Izmir aj Ankara odštartovali stovkami sediacich demonštrantov, ktorí vyjadrovali svoju sústrasť. K večeru sa rozšírili správy o protestných pochodoch. V Istanbule sa tradične po práci začali zhromažďovať ľudia na miestach ako Beşiktaş alebo Kadikoy. Večer nebol najpokojnejších a všadeprítomná polícia opäť použila slzný plyn a vodné delá. Keď som ráno prechádzala ulicami, kde večer prebiehali strety s políciou, škody na majetku neboli tak značné, ako v minulosti. Najviac si to ale odniesli miestnosti volebných tímov vládnej AKP a pobočky bánk a iných firiem, ktoré verejnosť spája s korupčným škandálom z decembra 2013.
Miestnosť predvolebného tímu AKP v časti Beşiktaş. (Fotografia: Facebook)
Dnes bola situácia ešte napätejšia. V časti Okmeydanı, odkiaľ chlapec pochádzal, sa od skorého poludnia stretávali stovky ľudí. Počas cesty, ktorú pešo prešla aj rodina chlapca, ktorá na ramenách niesla truhlu s telom, sa dav rozrástol na niekoľkotisícový. Postupoval smerom k centru mesta, na cintorín v časti Ferikoy. Príjazdové cesty polícia uzavrela už ráno. Turci sa zhromažďovali po celej krajine, zásahy boli tradične ostré v Izmire a Ankare, kde podľa denníka Hurriyet, strety vážne zranili 3 ľudí a 71, vrátane 25 neplnoletých osôb, bolo zadržaných. Situácia v Istanbule sa začala vyhrocovať hlavne podvečer.
Smútočný sprievod smerujúca z časti Okmeydanı. (Fotografia: Facebook)
Na mojej ceste z lekcie turečtiny som z námestia Taksim v Istanbule smerovala podvečer domov, do časti Osmanbey. Gezi park, centrum júnových protestov, bol obkolesený policajtmi, rozmiestnenými po dvojiciach asi každých 20 metrov. Veľkú časť námestia, rovnako prázdnu, udržiavali pod kontrolou policajti v civile. Autobusy nepremávali a metro sa zdalo byť v poriadku. Bola to len jedna zastávka, no keď som vystúpila z metra, ľudia sa v panike začali hrnúť do vnútra, v snahe utiecť z časti Osmanbey. Všade bol cítiť paprikový plyn, ľudia, ktorí dobehli z ulice mali červené oči, mnohí si tvár umývali vodou a kašľali suchým kašľom. Nemohla som vyjsť na ulicu, rýchlo som nastúpila do vagóna, ktorý sa vracal na Taksim. Bolo to posledné metro, ktoré v tom čase odišlo tým smerom, mala som šťastie. Videá, ktoré som neskôr videla, zachytávajú situáciu, ktorá sa odohrala pri východe z metra Osmanbey zhruba v rovnakom čase.
Paprikový plyn v ovzduší dráždi sliznicu a oči. (Fotografia: Reuters)
Je neskorý večer. V tureckej mutácii americkej CNN vystúpil Berkinov otec. V lete, na začiatku demonštrácii práve táto stanica spustila „tučniakovú mániu", keď v čase najsilnejších stretov demonštrantov s políciou namiesto informácii vysielali dokumentárny film o tučniakoch. Otec zosnulého chlapca vo veľmi emotívnom rozhovore priamo obvinil premiéra Erdoğana. Podľa neho, hoci ozajstný vrah je stále na slobode, vinu za smrť jeho syna nesie aj samotný predseda vlády. Asi o hodinu neskôr televízia 24 vysielala dlhý rozhovor s premiérom Erdoğanom. Ten spomínal vinu opozičných strán a vyzdvihoval úspechy vlády strany AKP z posledných dvanástich rokov.
Twitter aj Facebook sú omnoho pokojnejšie ako v lete minulého roka. Turci sú napätí a každý zlý pohyb a slovo zo strany vládnych predstaviteľov, najmä premiéra Erdoğana, môže demonštrantov opäť vyhnať do ulíc. Počasie v Istanbule je omnoho horšie, ako doma na Slovensku a podľa mnohých sa práve kvôli tomu demonštrácie ešte nerozrastú tak masovo. Na druhej strane sa ale blížia lokálne voľby a už 30.marca sa uvidí, ako veľmi sa podobné udalosti odrazia najmä na číslach vládnej AKP.
Viac aj na @LuciaMrazova.
