Knihu Chatrč som čítala ani nie trištvrte roka dozadu a následne som ju kúpila pod stromček celej mojej rodine. Autor WM. Paul Young má totiž až nadprirodzene bohatú fantáziu, a to ma fascinuje.
Prelomom však pre mňa bol nedávno vysielaný film s rovnomenným názvom. Pri knihe som si poplakala dosť, ale z filmu som preplakala minimálne polovicu. Samozrejme v dobrom slova zmysle – dojatie, radosť, údiv. To, ako autor v knihe a neskôr aj režisér vo filme dokázal vykresliť Boha mimo škatuliek a náboženských schém ktoré zvykneme mať, až vyráža dych. Ten pokoj, dobro a láska, ktoré z filmu vyžarujú sú veľmi oblažujúce.
Je viacero scén, ktoré na mňa vo filme zapôsobili. To čo bolo asi najpôsobivejšie, je scéna, ako Mack – hlavná postava - sedí v člne na jazere a vesluje, keď mu zrazu niečo zdola z vody začne udierať do člnu. Vystrašený sa pozrie do vody a vidí tam zraňujúcu spomienku z minulosti. Ponorí do vody ruku a ostane mu sfarbená od nejakej čiernej kvapaliny. Zrazu je voda okolo celého člna sfarbená načierno, niečo sa snaží zdola rozbiť čln a čln pomaly v strede praská. Mack vystrašený počuje slová - ,,Nepozeraj sa na to, nie je to skutočné, deje sa to len v tvojom vnútri, nemôže ti to nijak ublížiť, počúvaj môj hlas.” Mack zdvihne hlavu a oproti nemu kráča Ježiš (po vode, samozrejme :)). Ježiš mu vraví - ,,Pozeraj sa na mňa. Nemysli na minulosť, nemysli na bolesť. Pozri sa na mňa.” Mack mu naprv neverí a panikári, no potom sa na Ježiša pozrie a všetko sa upokojí. ,,Dobre, Mack. Ja nikam nejdem”, vraví Ježiš. Potom Ježiš podáva skeptickému Mackovi ruku, aby vyšiel z člna a postavil sa na hladinu. Mack chvíľu váha, ale potom si vyzuje topánky a spolu kráčajú po hladine.
Bola to pre mňa veľmi silná scéna dôvery Bohu. Mack Boha poznal ako spravodlivého sudcu, keďže si v detstve veľa vytrpel od svojho otca alkoholika, takže nepokladal Boha za dobrého. Každého odsudzoval a pozeral sa na svet pokrivenou optikou zraneného dieťaťa, čo bolo pochopiteľné. Bol dobrým otcom, manželom, priateľom, ale jazvy na jeho duši poznačili jeho vzťah k Bohu, ak vôbec nejaký mal a Boha vinil aj za ďalšiu tragédiu, ktorá prišla do jeho života a do života jeho rodiny. Obviňoval – či už vedome alebo nevedome – Boha. Zanevrel na celý svet.
Súčasný dej sa vo filme prelína s minulosťou. Scéna v člne sa odohráva počas víkendu v chatrči, kam Boh Macka zavolá záhadným listom. (Mack spočiatku nevie, či list poslal šialený vrah jej malej dcérky alebo či je to skutočne Boh.) Napriek pozitívnym chvíľam s Bohom, resp. so Svätou trojicou, Mack veľmi dlho nechcel uveriť, že Boh je dobrý a verný, a že vždy pracuje na tom, aby okolnosti dopadli k jeho dobru. Vraj, ako môže byť Boh dobrý keď nechal trpieť jeho nevinnú dcérku a aj jeho? Sarayu – Duch svätý - veľmi krásne Mackovi vysvetľuje, ako bol človek stvorený. Pýta sa Macka, že ako určuje čo je dobré a čo je zlé. Mack jej povie, že aké sú meradlá dobra a zla podľa neho a zároveň jej povie, že veľakrát svoj názor na dobro a zlo aj zmenil. Sarayu je z toho smutná a hovorí, že keď sa každý človek cíti ako sudca, tak vždy dobro jedného človeka narazí na zlo druhého človeka. Potom vznikajú spory a vojny. ,,Človek na to nebol stvorený, aby robil také veci, aby všetko konal na svoju vlastnú päsť. Vždy bola pre človeka zámerom konverzácia s priateľmi”, hovorí Sarayu.
Mack ešte stále Bohu (Tato) nedôveruje. Až kým sa v jaskyni nestretne s Múdrosťou. Až tam pochopí, aké je ťažké byť sudcom. Mack totiž napr. odsúdil svojho otca za to, ako ho v detstve týral. Ale Múdrosť mu ukazuje obraz malého chlapca, ktorého bije otec. Múdrosť sa Macka pýta, či by odsúdil toho malého chlapca, ktorého bije otec. Mack vraví, že veď je to ešte len dieťa. Múdrosť mu hovorí - ,,Ten malý chlapec je tvoj otec” (ktorého zase týral jeho otec). ,,Žiješ vo svete, kde existuje zlo a bolesť a keby mal Boh všetkých potrestať, tak by musel ísť až späť k Adamovi.” A potom sa Macka Múdrosť opýta, či je Boh vinný za to, že nechal hriech skrze Adama preniknúť do sveta a nezastavil to. A Mack pove, že áno – Boh je vinný. Múdrosť ho teda vyzve – ako sudcu – aby sa rozhodol, ktoré z jeho dvoch detí pôjde do pekla a ktoré do neba. Povie mu na každé dieťa niečo zlé, čo spravilo, nejakú zlú vlastnosť, ktorou si zaslúži, aby išlo do pekla. Mack povie, že nemôže. Že si nemôže vybrať. Múdrosť ho ale vyzve, že sa musí rozhodnúť. Mack so slzami v očiach vraví: ,,Vyber si mňa namiesto nich.” To bol pre mňa naozaj silný moment. Múdrosť mu vraví – Presne toto robí Boh. Aby nemuseli byť Jeho milované deti zatratené, obetuje sa On sám.
Múdrosť vraví: ,,To, čo sa stalo Missy, bola práca zlého. Boh tomu nezabránil - je veľa vecí, ktoré Bohu spôsobujú bolesť, ale nezastavil ich. Nikto v tvojom svete nie je voči tomu imúnny. Chceš prísľub bezbolestného života. Taký nie je. Pokým bude vo vesmíre niekto s rozdielnou vôľou, so slobodou nenasledovať Boha, zlo si dokáže nájsť cestu dnu.” Mack vraví, že predsa musí existovať lepší spôsob. Múdrosť odpovedá – ,,Existuje. Ale ten lepší spôsob si vyžaduje dôveru.”
Mackovi zmäklo srdce keď videl, aký je Boh, že sa obetuje namiesto toho, aby posielal svoje deti do pekla a rozhodne sa, že už nechce byť viac sudcom. Konečne pochopí Božie zmýšľanie. Mení ho to. Ospravedlnil sa Bohu (černoške Tato), že bol naňho taký tvrdý.
Veľmi krásna scéna je tá, ktorá definitívne zmení Mackovo srdce. Boh ho vyzýva k tomu, aby odpustil človeku, ktorý tak veľmi ublížil jemu a jeho rodine – vrahovi malej Missy. Je to preňho ťažké a nechce. Tato mu ale povie, že to nemusí urobiť sám a že On je tam s ním. Mack odpovie Bohu-Tato, že už nechce byť sudcom a začne opakovať stále dookola ,,odpúšťam ti, odpúšťam ti...”
Jeho uzdravenie podľa mňa vrcholí vtedy, keď nesie konečne nájdené mŕtve telo svojej dcérky dolu kopcom v lese (Boh - Tato ho sprevádza) opakujúc slová - ,,Odpúšťam ti...” (odpúšťal vrahovi svojej malej dcérky), a keď ho spolu s Tato, s Ježišom a so Sarayu pochovajú do nádhernej divokej záhrady. Sarayu na hrob vyleje slzy, ktoré celú dobu od tragédie vraždy malej Missy zbierala z Mackových očí a vyrastie tam nádherný strom. Mack je spokojnejší aj kvôli tomu, že v deň keď bol v jaskyni s Múdrosťou mu bolo dovolené vidieť Missy na lúke s malými deťmi, ako sa naháňajú a hrajú. Bol to obraz toho, ako sa má Missy v nebi. Taktiež mal na druhý deň možnosť sa stretnúť so svojím mŕtvym otcom, ktorý ho požiadal o odpustenie.
V priebehu časti deja stráveného v chatrči sa ma veľmi dotýkalo to, ako Boh (Tato, Ježiš a Sarayu) rozprávali o každom človeku – ,,Toho/Tú som si špeciálne obľúbil.” Bolo to plné lásky a nehy.
Keď sa Mack vracal z víkendu, ktorý strávil s Bohom v chatrči, mal autonehodu a ležal v nemocnici. Keď sa prebral, hovoril priateľovi o svojom víkende s Bohom v chatrči, avšak ten mu povedal, že nehoda sa mu stala už v piatok, a že do chatrče nikdy nedorazil. Mack však bol presvedčený o opaku, že naozaj strávil víkend s Bohom. Porozprával o tom všetkom svojej žene Nan a ona mu verila. V podstate nakoniec je to len na nás, čomu uveríme ako diváci (čitatelia) my – bol ten víkend v chatrči skutočný alebo nie? Boli to obrazy, ktoré mal Mack, lebo bol v bezvedomí?...Jeho priateľ vo filme vraví, že zmeny, ktoré sa v Mackovom živote po týchto udalostiach stali, sú preňho dostatočným dôkazom.
Mack sa tiež posnažil si zlepšiť svoj vzťah k dcére Kate, s ktorou sa po vražde malej Missy veľmi odcudzili. Tato totiž v chatrči Mackovi povedala, že Kate sa obviňuje za smrť Missy.
Ako postava ma veľmi zaujala Mackova manželka Nan. Veľmi silná a odhodlaná žena s autentickým a hlbokým vzťahom k Bohu, ktorého nazývala ,,Tato”. Mack spočiatku taký vzťah k Bohu nemal, ale postupne ho nadobudol. Ba dokonca na konci mal možno ešte skutočnejší vzťah, než Nan. Ako hovorí nakonci príbehu rozprávač - Mackov priateľ: ,,Veľký smútok je preč. Mack väčšinu dní zažíva hlbokú radosť. Miluje viac než väčšina. Rýchlo odpúšťa. A ešte rýchlejšie žiada o odpustenie. Znova sa stal dieťaťom. Alebo dieťaťom, ktorým nikdy nemohol byť, v neustálej dôvere a údive. A vôbec ma neprekvapuje, keď si hocikedy Mack vyzuje topánky. Len aby videl...veď viete...”
