Potreba niekam patriť, mať pocit zázemia, pocit že som milovaný, pochopený a prijatý, sú v nás zakorenené veľmi silno. Keď to nemáme tak strádame, i keď si to nemusíme spočiatku uvedomovať. Naše podvedomie nasáva všetko z okolia ako špongia už od narodenia, ba dokonca už v prenatálnom období. Zvuky, dotyky, farby, emócie. Ak dieťa cíti, že matka má strach, že je v strese, alebo že sú v rodine nepokoje, hádky, veľmi intenzívne sa ho to dotýka. Preto by sa odmalička malo dbať o celistvú a vyváženú výchovu, pravidelný režim a správny pomer slobody a pravidiel.
Poskytnúť dieťaťu možnosť nezávislého rozmýšľania a rozhodovania sa je rovnako dôležité, ako vštepovanie hodnôt a morálky. Takto sa bude postupne učiť zodpovednosti za svoje vlastné činy. Toto všetko však musí prebiehať v milujúcom prostredí, kde sa dieťa cíti prijaté, chápané, kde rodičom záleží na jeho pocitoch, potrebách a názoroch. Dieťa potrebuje cítiť, že má ako ľudská bytosť nekonečnú hodnotu.
Píšem to z osobnej skúsenosti. Moji rodičia mi dali to najlepšie, čo vedeli napriek tomu, že sú rozvedení. Utŕžila som nejaké rany, no posúva ma to stále vpred. Mám viac súcitu s trpiacimi. Spoznala som Boha. Viem, že nie som na svete sama kto má problémy, že aj iní majú oveľa väčšie ťažkosti ako mám ja. Som vďačná za každý nový deň. Snažím sa byť dobrá a láskavá najprv sama k sebe a potom aj k iným, pretože jednoducho nemôžem byť láskyplná a súcitná k iným, pokiaľ nemám súcit a zľutovanie sama so sebou.
Cez prekážky sa posúvame vpred a učíme sa, ale niektorých zranení je dobré dieťa ušetriť.
Doprajme deťom základné právo na celistvú rodinu, kde budú môcť byť vychovávané v láske a v harmónii. Takto vyrastie z dieťaťa integrovaný a sebaistý človek, ktorý dokáže obohatiť aj ľudí okolo seba.
