Zanalyzovať prečo považujeme niektorých za príliš dobrých a príliš milých. A iných za typických dominantných alfa samcov, u ktorých sa akože prejavujú črty ,,bad boysʺ. Lebo nič nie je len čierno-biele...
Čím som staršia, tým viac zisťujem, že to dôležité vidíme srdcom, ako povedala líška malému princovi v úžasnom diele od A.de Saint Exupéryho - Malý princ. Naše denné boje, výhry a prehry, skúsenosti a zážitky z nás robia iba čiastočných bad boys alebo bad girls, milých chlapcov či tzv. ,,šedé myškyʺ. Tieto pomenovania však nikdy neobsiahnu tú krásnu zložitosť celej bytosti. Sme ako plastelína z mnohých farieb. Každý boj, každá túžba, všetky spomienky z detstva, milované osoby, najlepšie kamarátky/kamaráti, učitelia, rodičia, ba dokonca ešte aj radosti a starosti s našimi psíkmi či inými domácimi zvieratkami nás formujú na osoby, ktorými sme. Za nič z toho sa nemusíme ospravedlňovať ani sa nikomu vykazovať, lebo sme slobodné bytosti. A tiež sa nikdy nezmestíme do škatuľky ,,milý chalanʺ , ,,drsný frajerʺ , ,,divná introvertkaʺ či ,,samopašná divožienkaʺ.
Dnes vidím, aké to je, keď Vás nejaký strašne sexi a drsný týpek zraní či zradí. Vidím, aké to je keď Vás milý, slušný, možno tichý a pasívnejší chalan vypočuje, je citlivý a má pre Vás pochopenie. Nehovorím o tom, že máte milovať niekoho, koho máte rada/rád len ako kamaráta/kamarátku a viete, že nikdy to nebude inak. Nevravím, že sa máte nútiť milovať niekoho len preto, že on vás miluje. Hovorím o tom, že podstatné je mať otvorené a vnímavé srdce. O tom, že šťastie druhého človeka, by malo byť pre nás minimálne tak dôležité, ako je pre nás dôležité šťastie nás samých. Mať veľké srdce. Dvíhať padajúcich a hľadať stratených. Sama viem, že nie vždy sme toho schopní. Ak máme ,,deň blbecʺ, sme nervózni či nešťastní, ťažko rozmýšľame nad potrebami druhých. Niekedy sa musíme veľmi zaprieť, aby sme nerozmýšľali sebecky, ale aby sme sa dávali druhým.
A tak je to aj vo vzťahoch s opačným pohlavím. Treba však rozlíšiť, či je tam nejaká iskra, či je to spriaznená duša. Priateľ a milenec v jednom. Nemôžeme sa nútiť milovať niekoho, koho máme radi ako kamaráta. A je úplne jedno, či je to tzv. dobrý chlapec alebo bad boy. Musí nás svojim spôsobom priťahovať. Tak to proste Boh zariadil. Lebo s niekým, kto nás veľmi nepriťahuje, si asi ťažko predstavíme napr. pohlavný styk. Chémiu v tomto smere veľmi neokabátime.
Čo však chcem povedať je to, že nájsť človeka, ktorý nás priťahuje a zároveň si s ním aj máme čo povedať, môže byť niekedy náročné. Či už je to ,,dobrýʺ alebo ,,zlýʺ chlapec. Ak zmeníme názov ,, bad boyʺ na ,,dobrodružný a akčný alfa samecʺ, ktorý sa snaží si niečo dokázať, alebo zakryť zlomené srdce od nejakej ,,mrchyʺ a ktorý si povedal, že nikdy viac....alebo ak zmeníme ,,dobrý a slušný chalanʺ na ,,citlivý introvert so sklonom k pasiviteʺ, ktorý má trebárs submisívnejšieho otca a nemal doma alebo vo svojom okolí žiaden vzor dominantného muža, prípadne je aj od prírody skôr mierny a tichý, tak hneď pochopíme, že škatuľky sú tu zbytočné.
Na túto problematiku by sme sa mali pozerať individuálne od prípadu k prípadu a skúmať podstatu. Príčiny a motívy konania každého z nás. Neodsudzovať avšak ani neospravedlňovať. A keď budeme mať otvorené a úprimné srdcia, tak nám bude úplne jedno, že či sa niekto javí ako dobrý chalan či ako bad boy. Budeme vidieť ,,za oponuʺ a poznať srdce človeka a to nám bude úplne stačiť.
Prajem nám do toho veľa trpezlivosti a empatie.
