Osobne si myslím, že muža robí mužom inštinkt ochrancu a podporovateľa. Chlap, ktorý je naozaj silný, si svoju silu nepotrebuje dokazovať. Dokáže byť žene rovnocenným partnerom, podporovať ju a postaviť sa na jej stranu keď je to potrebné.
Napriek všetkému veľa žien (resp. každá druhá) nevie, čo chce. Nevieme, či je to ten pravý, nevieme či prežiť polovicu života v kancelárii za počítačom alebo ísť na misie, za dobrodružným životom na cestách, mať deti, žiť v meste alebo na dedine a podobne. Niekedy nám práve muž ukáže smer.
Sú tak zvláštne cesty v našich životoch, keď strácame a nachádzame samé seba. Časy zmien a nových ciest. A potom sú tu stereotypy každodenného života. Neviem, aké je to žiť v tridsaťročnom manželstve, ani neviem aké je mať deti. Viem ale, že na krásny vzťah, resp. na krásne manželstvo sa dá pripraviť. A to práve tým, že nevyčerpáme všetky dary hneď na začiatku, ale otvárame vzťah ako cukríky - pekne jeden pod druhom. A tu sa konečne dostávam k jadru témy článku.
Čo tým myslím? Ako všade v živote, aj vo vzťahu treba určitú – môže to znieť divne ale – disciplínu. Aj v iných oblastiach, ak chceme niečo dosiahnuť, tak sa nesmieme nechať strhnúť chvíľkovými pocitmi. Chcem súťažne behať? Musím poctivo trénovať a neraz obetovať voľný čas, spánok či zábavu. Ak sa chcem naučiť jazyk, môžem ho ísť študovať, veľa v tom jazyku čítať, počúvať zahraničné stanice, pozerať filmy v cudzom jazyku a snažiť sa v ňom konverzovať. Pokiaľ chcem schudnúť, musím znížiť počet kalórií na deň, ale hlavne športovať. Neraz ma bude lákať tá či oná dobrota, ale zatnem sa – spoľahnem sa na svoju pevnú vôľu a nepopustím.
Znamená to zacieliť svoj vzťah najprv na spoznávanie duševnej stránky toho druhého. Iba tak sa nepomýlite vo výbere životného partnera. Znie vám to príliš seriózne? Nemyslím tým, neustále sa ovládať len preto, že nám to PánBožko prikázal. Toto pravidlo niekam smeruje, je pre naše dobro. Prečo sa takmer každý pár, ktorý spolu pred svadbou nežil pohlavne, nerozviedol? Práve preto, že pred svadbou si nedali všetko, nevyčerpali tú zázračnú studnicu vzájomných darov. Celý čas spoločného randenia sa spoznávali po iných stránkach, a tak im fyzické zblíženie neskreslilo pohľad na toho druhého. Keď spolu dvaja začnú spolužiť sexuálne prichádza k slovu tiež často otázka antikoncepcie. A máme tu akt muža a ženy, pôvodne určený Stvoriteľom ako najkrajší čin, z ktorého môže vzísť nový život – narušený slovom anti-proti – počatiu. Logika spojenia muža a ženy, kde sa máme jeden druhému nezištne odovzdať a pri tom niečomu brániť je úplne opačná. Veď keď sa zamyslíme nad často používaným spojením ,,riziko počatia´´ - je to choré. Počatie nie je riziko, ale dar a požehnanie. Veľa párov by dalo čokoľvek za to, aby dieťa počať mohlo. No nedarí sa im z rôznych dôvodov. Existuje viacero metód prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR) pokiaľ sa pár rozhodne v danej dobe vyhnúť počatiu dieťaťa zo zdravotných, finančných či iných dôvodov. Osobne momentálne študujem Bilingsovu ovulačnú metódu, ktorá pokiaľ sa správne pochopí je takmer stopercentne účinná. Pár, ktorý sa rozhodne počkať s pohlavným spolužitím do svadby nemusí riešiť antikoncepciu (Bilingsova ovulačná metóda nie je antikoncepcia, nezabraňuje počatiu, ale využíva neplodné dni prirodzene dané každej žene).
Viete si predstaviť tú radosť muža a ženy na manželstvo, keď vedia, že sa ich vzťah prehĺbi aj po telesnej stránke a dostane úplne iný rozmer? Dôjde k naplneniu vzťahu. Domnievam sa – a štatistiky ohľadom oveľa nižšej (takmer nulovej) rozvodovosti to potvrdzujú – že takýto vzťah nezažije tak skoro rutinu. Taktiež si myslím, že si jeden druhého viac vážia a – keďže vedia, čo je to sexuálna abstinencia – tak jeden druhého nepodvedie pri prvej príležitosti s dôvodom - ,,nemohol som s tebou mať rok sex lebo ťa rok bolela hlava, ale neboj sa - tá nevera bola len telesná, city v tom neboli zapojené veď ja milujem len teba´´ alebo - ,,bol si dlho odcestovaný, tak som si našla milenca´´.
Som presvedčená o tom, že keď dvojica počká so sexuálnym spolužitím so svadby, tak je tento vzťah hlbší a menej dochádza neskôr v manželstve k nedorozumeniam kvôli zanedbanému spoznaniu duševnej stránky toho druhého, z dôvodu včasného spoznávania telesnej stránky. Prevažná časť vzťahu nie je o telesnom – ako povedal jeden múdry muž – je to možno polhodina denne, ale čo budete spolu robiť ďalších 23 a pol hodiny, keď si nerozumiete po duševnej stránke? Je jasné, že muž a žena sa musia fyzicky priťahovať, o tom niet pochýb. No vedome sa rozhodnú pre zložitejšiu cestu, pretože len cesta proti prúdu vedie k prameňu – Ježišovi Kristovi – žriedlu a pôvodcovi života.
Uvítam živú diskusiu.
