Roky som sa topila v ,,krízach´´. Začalo to keď som mala 18 a trvalo to dlhé roky. Počiatok zmeny nastal v 2.ročníku na VŠ, keď som mala asi 22. Boh sa mi vtedy dal poznať, ale nevedela som, aká dlhá cesta ma ešte čaká. Temné obdobia poprepletané Jeho láskou a pokojom. Pády a radostné stretnutia s Bohom a s ľuďmi, ktorí Ho poznajú. Vedela som, že ma vášnivo miluje a že išiel na kríž aj za mňa. Význam jeho príkazov a najmä najväčšieho prikázania lásky som však objavovala postupne. Odpustenie. Sebaobetovanie. Nezištná pomoc. Starý človek vo mne umieral a rodilo sa niečo nové...
Avšak to, že som, uverila Jeho láske a milosrdenstvu neznamenalo automatické vyriešenie mojich problémov. Nazvala by som to cestou. Objavovanie zmyslu. Ako sa píše v jednom citáte: ,,Urobím ťa šťastným,´´ povedal život, ,,ale najprv ťa spravím silným.´´ Tak to som zažívala celé roky i keď význam temnoty a negativity v mojom živote som vtedy nechápala. Ale keďže, vďaka Bohu, sú moje silné stránky vytrvalosť, odvaha a nádej, tak som sa nikdy nevzdala. Veľakrát ani nechápem prečo. Vravela som Bohu – ,,povedal, si, že nám nenaložíš na ramená viac než unesieme. Ale ja už nevládzem! Som príliš slabá, podľa mňa ma preceňuješ.´´ Nepreceňoval. Zdokonaľoval. Ako zlato v peci. Krst ohňom...
Tesne pred 30-kou som mala chuť všetko vzdať i keď navonok som sa, ako vždy, snažila byť v pohode. Veď každý má dosť svojich problémov, svet potrebuje pozitívnych ľudí a bojovníkov a nie ľudí, ktorí neustále nadávajú na svoj osud. A tak som bojovala ďalej. Musím podotknúť, že mi vtedy veľmi pomohla jedna priateľka, nehovoriac o tom, že vždy tu bola pre mňa moja rodina a taktiež rôzni rečníci na kresťanských festivaloch, chválach, prednáškach, či kňazi na omšiach.
Napriek všetkému som v jeden pekný slnečný deň zažila niečo, čo nazývam ,,precitnutie´´ alebo ,,osvietenie´´ na Draždiaku. Bolo to niekedy v auguste 2017. Na základe tohto zážitku, som sa rozhodla Bohu za všetko ďakovať. Každé ráno, že som sa dožila nového dňa a každý večer, že som celý deň prežila v zdraví. Za rodinu, za prácu, za jedlo, za strechu nad hlavou, za teplú posteľ, za to, že vidím, chodím, počujem...Rozhodla som sa Mu opäť bezhranične dôverovať. Povedala som Mu niekoľkýkrát: ,,nechápem prečo sa mi to deje, ale...dôverujem Ti.´´ Veľakrát tomu predchádzal hnev a slzy. Potom prišiel pokoj.
A Boh zasiahol. Asi dva-tri týždne po tejto príhode, prišla do môjho života hlboká radosť a spokojnosť. Akoby sa moja duša konečne vrátila do môjho tela. Niežeby tam predtým nebola. Ale mnoho vecí som sa za tie roky naučila robiť zo zotrvačnosti. Skutočnú, hlbokú a najmä dlhodobú radosť som zažívala málokedy. Od týchto dní sa všetko menilo. Bolo to zhruba okolo mojich 30tych narodenín, v septembri. Začala som sa s plným nasadením a oveľa väčšou chuťou angažovať v spoločensko-politickom živote a užívať si život.
Necelého polroka na to som si našla priateľa, teda on našiel mňa. Teraz je už môj manžel a čakáme spolu bábätko. Nechcem sa chváliť nejakým happy-endom, aj keď šťastné konce mám rada. Ako raz niekto povedal – ,,Boh robí len šťastné konce. Ak to nie je šťastné, tak to nie je koniec.´´ Stále prežívam(e) aj veľmi náročné chvíle. Ježiš nepovedal, že náš život bude bezproblémový. Povedal však, že bude s nami. ,,Aj keby som šiel tmavou dolinou nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou´´- píše sa v žalme 23. Boh nepovedal – ,,keď pôjdeš tmavou dolinou, ja ťa odtiaľ vytrhnem.´´ Nie – povedal - ,,ja budem s tebou.´´
Je známe, že ženy sú v tehotenstve oveľa citlivejšie. A vnímam, že som citlivejšia aj čo sa týka duchovnej oblasti. Veľa vecí mi v poslednej dobe ,,dochádza´´ a vravím si, že už bolo načase. Boh mi niekedy ukazuje veci, ktoré som celé roky nevidela. A zrazu vidím zmysel v mojom utrpení. Že mám väčší súcit s trpiacimi, že som múdrejšia, rozhľadenejšia a za situáciami a osudmi vidím väčší kontext. Že aj keď sa hnevám, tak ľahšie odpúšťam. Aj krutú pravdu sa snažím povedať s citom a oveľa ľahšie sa ospravedlním, keď niekomu ukrivdím. Hľadám pravdu, i keď som ju hľadala vždy, ale teraz tú skrytú, ktorú možno nie vždy vidno.
Prajem Vám všetkým zo srdca, aby ste boli šťastní. Hlboko šťastní. Vďační a hrdí na svoju cestu. Aby ste si vážili samých seba, rešpektovali svoje myšlienky a pocity. Aby ste mali súcit s inými, ale najmä so sebou. Aby ste mali úctu ku všetkému živému a vždy si zachovali vieru, nádej a lásku.
