Starší chlapec prišiel domov zo školy a vyhlásil, že keď bude veľký, chce nosiť podprsenku, lebo je asi žena.´´
Neviem, či mám k tomu ešte niečo dodávať. Stalo sa to vo Fínsku jednej známej mojej kamarátky. Ako bezmocne sa asi musia cítiť rodičia v podobných situáciách? Dieťa, ktoré potrebuje istotu a ozajstnú lásku. Či už v detstve alebo v období dospievania, keď rieši milión vecí, sa má ešte zamýšĺať nad tým, či sa cíti ako dievča alebo ako chlapec? Či ho priťahujú chlapci alebo dievčatá, poprípade obe pohlavia? Komu to vyhovuje – vychovať jedincov, ktorí nepoznajú svoju identitu? Vychovať ľudí, ktorí sú ľahko ovládateľní? Žeby tu boli prvky ideológie? Nie, to len kresťania sú priveľmi konzervatívni.
Nerozprávam o odsudzovaní ľudí s takýmto cítením. Ja s nimi spolucítim. Nevidím však dôvod sa im prispôsobovať a negatívne vplývať na vedomie a podvedomie detí a v podstate aj na ľudí iných vekových kategórií.
Kto od počiatku sveta spochybňoval Boha a identitu človeka? Slizký had. Majster lži. Dravá šelma. Bytosť, ktorá strašne nenávidí. Závidí nám, lebo vie, kým sme v Bohu a vie, že on to stratil. - A Boh vám naozaj povedal, že nesmiete jesť z nijakého stromu?- (V sktočnosti len z jedného nemohli jesť). – Nie, nezomriete, ale v skutočnosti budete ako Boh. - (Počiatok túžby človeka byť rovný Bohu). Takže spochybnil identitu Boha a spochybnil skutočnosť, že Boh je dobrý a že ich miluje. (*Parafrázy z knihy Genezis).
Ako vidíme narušenie identity je prostriedok ovládania druhého človeka. Ak nie sme ukotvení a istí tým, kto sme - Božie deti, deti Kráľa, tak sa necháme jednoducho (i keď nevedome) manipulovať. On si nás do dlaní vryl, ani jeden úder srdca nie je bez toho, že by o tom vedel. Pozná nás dokonale. Tak nekonečne, že my svojim ľudským rozumom to nedokážeme obsiahnuť. Naša duša je pre Neho nesmierne vzácna, preto si vzal ľudskú (nie anjelskú) prirodzenosť. Žil, učil a uzdravoval, miloval, miloval a miloval. A tak sa rozhodol za nás zomrieť i keď smrť sme si zaslúžili svojimi hriechmi my. Na tretí deň vstal z mŕtvych, pretože smrť Ho nemohla držať vo svojom područí, vystúpil do neba a my sme spasení. ,,...jeho ranami sme uzdravení.´´(Izaiáš 53,5)
