Odkiaľ je ten úpadok morálky, nepokoj, nedôvera?
Budem sa na to pozerať z pohľadu ženskej optiky, lebo do mužov sa úplne vcítiť neviem. Veľakrát v živote som počula názor typu ,,za všetko môžu ženy, Eva prvá zobrala od diabla jablko...´´ a pod. Nechcem tu tvrdiť, že ženy sú dokonalé. Nikto nie je dokonalý, okrem Boha.
Zobrala Eva jablko preto, lebo chcela byť múdrejšia a byť tak Adamovi lepšou spoločníčkou? Nad týmto pohľadom na vec som sa asi nikdy nezamýšľala, až kým som ho raz nepočula v jednom videu. Alebo bola Eva zvedavá? Mala strach a preto ho vzala? Zobrala ho z pýchy, mysliac si, že bude ako Boh? (Mimochodom ona a Adam v určitom zmysle boli ako Boh. Prebývali s Ním v úplnej blízkosti a intimite, v absolútnej ,,nahote´´ srdca, mysle, ducha...).
Myslím si, že obe pohlavia nesú za pád rovnakú zodpovednosť. Eva, či už v dobrej viere, že bude lepšou spoločníčkou Adamovi alebo v pýche, sa vzoprela Bohu. Neposlúchla Ho. Adam, namiesto toho, aby sa zamyslel a Eve ,,dohovoril´´, sa nechal zviesť...Nechcel prísť o Evu a tak ju uprednostnil pred Bohom? Ktovie...
Prečo to tu celé píšem? Povedzme si otvorene, ženy boli stovky ba až tisícky rokov považované za menejcenné. Žiaľ, v mnohých častiach sveta tomu nie je inak ani v dnešnej ,,modernej´´ dobe. Pritom ako vidíme, nie je dôvod považovať ženy za menejcenné, pretože Boh človeka stvoril ako muža a ženu a v Biblii nie je napísané, aby muž ženu využíval. Bola zobratá z jeho rebra, z miesta pri srdci, takže má byť chránená a milovaná. Muž má ženu milovať ako svoje telo. Zároveň si však aj žena má muža ctiť.
Muži vedia zneužiť svoju silu a moc. Ženy zase svoju prefíkanosť a ženský šarm. Je to 50% na 50%...
Niektorí muži sa mnohokrát radi vyhovárajú na ženy a robia si z nich vtipy. Také tie krčmové. Samozrejme, česť výnimkám. Nechcú si priznať, že aj oni padli. Že vtedy, keď sa mali za Evu postaviť a povedať na jej ponuku ,,nie´´, tak to nespravili.
Chápem, niektorým mužom sa ťažko priznáva, že majú aj slabiny. Lebo všade sa hovorí a píše, že muž má byť pre ženu oporou atď. Aj ja som bola donedávna podobného názoru, až kým som niekde nečítala iný pohľad na vec - že je to privysoký nárok na muža, lebo aj on je len človek. Áno, mal by byť silný. Ale oporou žene môže byť jedine Boh. Boh je večný, stály a nekonečne miluje. Pozemská láska je krásna, ale prchavá. Netvrdím, že sa nemáme milovať, veď ,,ako muža a ženu ich stvoril´´ a vraj vzťah lásky, ktorý prúdi v Božskej Trojici sa najviac podobá tomu vzťahu a intimite, ktorá je medzi manželmi. Takže je hlúposť tvrdiť, že máme všetci žiť v celibáte. Každý sme povolaní niekam inam. Keď bude stredom partnerského vzťahu Boh, bude spojenie medzi mužom a ženou prekvitať.
Ale späť k téme. Chápme, že aj muži sú zraniteľní , prejavujme im patričnú úctu a lásku. Ale aj muži, vážte si ženy a nezneužívajte ženské slabosti. Aby som nekrivdila mužom, treba poznamenať, že aj ženy vedia byť pekné mrchy. Ale prečo? Možno zažili sklamanie, zneužitie a povedali si ,,nikdy viac!´´ A tak sa navzájom zraňujeme.
Aké je z toho východisko? Asi neexistuje jednotné riešenie pre všetkých. Ale domnievam sa, že základom je obetavá láska, súcit, prijatie a úcta. Nemáme navzájom súťažiť. Máme sa dopĺňať. Každé pohlavie má svoje špecifiká. Tiež netreba zovšeobecňovať – sú ženy, ktoré majú mnoho povahových čŕt typických pre mužské pohlavie a naopak – muži, ktorí majú tzv. ,,ženské´´ povahové vlastnosti. To nič nemení na veci, že naše rozdiely sú len prínosom a že sa môžeme vzájomne obohacovať.
Na záver by som len podotkla, že veľa vecí som písala na základe vlastnej skúsenosti a taktiež z dlhých rokov sledovania (či už u seba alebo u iných) toho, na čom by sa mal vzťah stavať a na čom by sa vzťah rozhodne stavať nemal. O tom už ale možno niekedy nabudúce :)
