Ženy mali, čo sa týka počtu vyplnených dotazníkov, výrazný náskok pred mužmi – čo som aj očakávala. Povedala som si, že na vyhodnotenie potrebujem minimálne 50 odpovedí od žien a 50 odpovedí od mužov. Žiaľ muži mi odpovedali len v počte 29 (ženských odpovedí bolo 52), takže úplne adekvátne neviem tieto dotazníky vyhodnotiť.
A ... nieže by sa mi nechcelo pozerať odpovede, ale medzičasom som dospela k niekoľkým zisteniam.
Muži sa dajú pochopiť jednoducho. To je môj názor. A aj niektoré – menej zložité – ženy možno fungujú ,,jednoduchšie”. Čo myslím pod pojmom ,,jednoducho”? Fungujú na princípe – 1.Túžba/cieľ – 2. Čo pre to musím urobiť? 3. Urobím to 4. Ak sa vyskytnú komplikácie použijem plán B ak nejaký mám 5. Cieľ dosiahnutý/nedosiahnutý 6. Pocit radosti a uspokojenia/pocit nenaplnenia, ktorý ma ženie ďalej alebo ktorý ma ženie celý proces zopakovať.
Áno, fungujú tak aj ženy. S jednou výnimkou – muži do toho nezapájajú toľko emócií, nie sú do toho až tak citovo zainteresovaní. Je príjemné nechať sa viesť mužom, byť v mužskej spoločnosti. Vždy ma to odľahčí a častokrát mi to prejasní myseľ. Nemyslite si však, že považujem mužov za ,,prostých” robotov, ktorí nemajú a neprejavujú žiadne emócie. Na škále emócie-rozum sú síce možno všeobecne priklonení skôr k rozumu, ale poznám aj mužov, u ktorých by som si zúfalo priala, aby prestali byť – poviem to trošku tvrdšie ,,ufňukané rozmaznané deti”. Muži majú byť mužmi. Tým mám na mysli – viem kto som (hľadám kto som), beriem si príp. vzor z iných mužov hodných nasledovania, viem narábať so svojimi pocitmi – neutláčam ich do úzadia, nevytesňujem ich, viem že mám byť silným a odvážnym mužom, čestným a úprimným a ak sa mi to zatiaľ nedarí, tak mám so sebou zľutovanie – mám sa rád – a dám si na to potrebný čas.
Tu by som chcela podotknúť, akú dôležitú úlohu zohráva – ako vždy – výchova a príklad rodičov. Minule som čítala článok s názvom - ,,Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá”. Myslím, že je to odveká pravda. Ak máme vzory v rodičoch alebo v širšej rodine, je to veľké plus a obrovská devíza do budúcnosti. Z takýchto detí spravidla vyrastajú zrelé a integrované osobnosti. Ak nemáme vzory v rodičoch, nájdeme si ich veľakrát vo svojom okolí a potom životnými skúsenosťami či metódou pokus-omyl skúšame žiť správne. Ale vráťme sa späť k mužom.
Ideálny otec asi neexistuje, pretože aj ako dospelí ľudia a rodičia sme nedokonalí. A otca, ktorý vychovával teba taktiež vychovával jeho otec, ktorý všetko to, čo ťa naučil/nenaučil má od tvojho pradedka. A tak to ide ďalej. Sme omylní a robíme chyby. Tak je to od onoho prvého pádu Adama a Evy. Dôležité je vedieť s tým všetkým narábať.
Myslím si, že u mužov je mimoriadne dôležité snažiť sa vcítiť aj do žien a naopak – my ženy by sme sa niekedy mali posnažiť vidieť svet aj mužskými očami. Takto vznikne porozumenie, ktoré je základom dialógu. Áno – my ženy nebudeme nikdy rozmýšľať úplne tak ako vy – muži. Ale môžeme sa snažiť pochopiť, že skrátka keď tú dosku na WC necháte hore, tak ju proste dáme dole. Bez zbytočných rečí. Samozrejme platí to aj opačne – keď mi povie manželka piaty krát, že to zdvíhanie ponožiek zo zeme ju unavuje a že má toho naozaj veľa, tak sa zdvihnem a pôjdem jej s niečím pomôcť nevynímajúc zdvíhanie jej ponožiek alebo trávenie času s ňou, s deťmi a pod.
Možno trošku poučujem a moralizujem. Ale mám pomerne bohatú rodinnú históriu - neraz veľmi ťažkú - a viem, o čom hovorím.
Čo by som chcela vyzdvihnúť na ženách je empatia a citlivosť, ktorú som si nie vždy vedela vážiť. Keď som bola mladšia, oveľa viac času som trávila a chcela tráviť s chalanmi. Boli takí jednoduchí a priami. Mala som a mám samozrejme veľa kamarátok a zopár ozajstných blízkych priateliek. Ale išlo to s časom, že som zisťovala, ako sa môžeme navzájom obohacovať a dopĺňať. Aký pestrý je ,,náš” ženský svet. Plný emócií, niekedy poriadne nevyrovnaný a chaotický ale tiež nežný a krásny. Aj muži sú určite veľakrát chaotickí a nevyrovnaní. Ale inak. Tak mužsky. A častokrát (pomerne častejšie) to hlavne inak riešia. My sa vyplačeme, poľutujeme, nahneváme-vybuchneme, vložíme to do tvorby....Muž sa v lepšom prípade odreaguje športom, v práci , tiež v tvorbe,... v horšom sa opije, hazarduje, strieda ženy atď. Týmto výrokom nechcem povedať, že ženy nehazardujú/nestriedajú mužov. Alebo že muži neplačú. Len je to v menšej miere. Keďže ako ženy sme viac citovo založené, nerobí nám problém emócie prejaviť – vyplakať sa. A nejde tu o nejakú ,,tradičnú” rodinu a klasickú deľbu práce a zaradenie muža a ženy. Je to tak proste z biologického hľadiska. Muž má od prírody mozog stavaný trochu inak ako ženy. Preto sa vraví že ženy sú z Venuše a muži z Marsu. Aj stavba našich tiel je iná – žena má percentuálne viac tuku a muž má viac svalovej hmoty. Sú výnimky, ale spravidla je to takto.
Ďalšia vec, ktorú by som chcela vyzdvihnúť je že, ženy od prírody viac lipnú ku vzťahom. Rodina a deti sú mnohokrát to, o čom snívajú odmalička. Muži chcú mať tiež rodinu a pod. Ale častokrát to nie je to najhlavnejšie v živote. Aspoň nie hneď. Kariéra, dobýjanie, úspech, peniaze, možno moc. To sú veci, ktoré im bežia hlavou asi viac než nám, ženám. Sú zameraní na výkon. Áno, túžia po krásnej, chytrej a milej žienke a po deťoch (teda aspoň môj otec je ten najlepší otec na svete), ale to im nestačí. Postarať sa o rodinu, byť oporou žene a deťom, dosiahnuť uspokojenie v pracovnej oblasti – to je dôležité. Sú i muži, ktorým ide iba o kariéru, slávu a moc. Takí, ktorí podvádzajú svoju manželku a trávia s deťmi málo času. Tak by to nemalo byť. Ale neodsudzujme ich za to. Nevieme, čo si prežili, čím si prešli a ako sa o nich starali ich rodičia. Rozmaznávali ich? ,,Kašľali” na nich? To nevieme...Preto ,,neodsudzujme, aby sme neboli súdení”(Mt 7,1).
Ale späť k téme – ženy potrebujú vzťahy. Ja osobne som nikdy nebola typ, ktorý by stále sníval len o svadbe, o deťoch a o princovi na bielom koni. Možno aj preto že som bola vychovávaná dosť liberálne, možno preto že už mojej babičky boli obe veľmi emancipované a možno aj preto, že sú moji rodičia rozvedení, a tak mám podvedomý odstup od mužov. Neviem. Každopádne poznám veľa žien, ktoré snívali o svadobných šatách už ako malé dievčatká, hrali sa na princezné a čakali na svojho princa na bielom tátošovi.
Ja som k týmto typom nepatrila. Mám dobrý vzťah s mojim otcom, ako dieťa som s ním trávila veľa času a čo-to som z mužského sveta odpozorovala. A tak som možno až tak nechcela byť princezná, ktorú zachraňuje princ, ale skôr malá morská víla alebo Alica v ríši zázrakov, ktorá objavuje svet. Vonia mi dobrodružný svet mužov.
Ďalšia vec – žena musí muža fyzicky priťahovať. Tak to skrátka je. Inak by v podstate ani nebol schopný pohlavného styku. Aj muž ženu, musí priťahovať, ALE žena viac potrebuje cítiť a prejavovať lásku a nehu. A pociťovať bezpečie.
Muži veľakrát uvádzajú, že sa im páčia dievčatá/ženy skromné, milé, vtipné, bystré, pekné. Ženy zase hľadajú muža ochrancu – zodpovedný, obetavý, pracovitý ale aj úprimný a temperamentný.
Muži vedia akoby ľahšie oddychovať a vypnúť sa. Je to aj tým, že majú mozog stavaný skôr na to, aby sa sústredil na jednu činnosť na 100%. Oddychujú často pri športe. Veľmi sa mi páčila odpoveď jedného muža na otázku v dotazníku ,,Čo najradšej robíte?” - ,,Túlam sa po svete”. To je presne to, čo mužov láka možno trošku viac – dobrodružstvo a napätie.
Ženy zase v hlave riešia milión vecí naraz. Rady oddychujú s rodinou, idú s kamoškami poklebetiť pri káve, varia pečú, tvoria. Po dlhom náročnom dni v práci potrebujú pohladenie, objatie, to že ich muž vypočuje. Muži potrebujú viac oddychu – fyzického aj psychického vypnutia, masáž, objatie, bozk. Muži majú spravidla radi dobrodružstvo, sem-tam aj nebezpečenstvo. Ženy to vyhľadávajú trochu menej. Predstavu o romantike podľa dotazníkov máme približne rovnakú až na to, že u mužov ide láska často ,,cez žalúdok”, keďže viackrát uviedli ako predstavu o romantike – večera vo dvojici a pod.
Pýtala som sa ľudí vo veku približne 20-40 rokov, ale našlo sa aj zopár výnimiek vo veku okolo 50-60rokov, veľa ľudí však vek neuviedlo.
Tak – aký je teda záver? Učme sa počúvať jeden druhého, majme so sebou navzájom súcit a budujme spoločné hodnoty, ktoré môžeme potom odovzdávať našim deťom a ďalším generáciám. Buďme profesionáli v tom, čo robíme a robme to hlavou aj srdcom. Spolu vytvoríme lepší svet, ktorý síce nikdy nebude úplne ideálny, ale cesta je cieľ. Lebo v procese sa toho naučíme najviac.
P.S.: tu sú otázky dotazníkov:
1. Po čom najviac v živote túžite?
2. Aká je Vaša najšťastnejšia spomienka z detstva/z mladosti?
3. Akí muži/aké ženy sa Vám páčia po fyzickej stránke?
4. Akí muži/aké ženy sa Vám páčia povahovo?
5. Čo najradšej robíte?
6. Čo by ste od muža/od ženy najviac uvítali po dlhom, únavnom dni v práci?
7. Čo chápete pod pojmom dobrodružstvo?
8. Čo chápete pod pojmom romantika?
9. Ak chcete, môžete uviesť Vaše meno.
10. Uveďte, prosím Váš vek. Ak si neželáte uviesť svoj vek, napíšte len N/A.
