Mať dieťa je najväčšou poctou pre každú ženu. Držať ho v náručí a vedieť, že je jej. Dať mu svoju lásku a opateru a nechcieť za to nič. Ale nievždy sa to podarí, niekedy dieťa mať nechce, alebo sa stane niečo dramatické a to malé nevinné stvorenie musí ísť do detského domova. Pretože nemá nikoho, kto by sa oňho postaral. Žije v domove, ktorý len z veľkej diaľky pripomína naše domovy. Svoje detstvo strávia v ,, decáku". Aj keď im tam na prvý pohľad nič nechýba. Majú tam pravidelnú teplú stravu, šatstvo, hračky, posteľ a kamarátov. Ale chýba im to najdôležitejšie pre správny vývin dieťaťa. A to je náruč mamy, ktorá by ich objala, keby im bolo smutno, pobozkala, pochválila, keď donesú prvé vysvedčenie a naučila by ich lásku dávať. Majú tam vychovávateľky, ale detí je tak veľa, že nestíhajú sa venovať každému rovnako.
Detičky majú niekdy aj v nešťastí šťastie a niekto si ich osvojí a adoptuje. Prežívajú plnohodnotné detstvo v kruhu rodičov, ktorí ho majú najradšej na svete. Veď ono je ich vytúžené dieťatko, ktoré buď nemohli mať, alebo boli už starší, aby mohli mať ešte vlastné. Nezachránia len dieťa, ale zachránia aj jeho život a budúcnosť. Väčšinou tieto deti ani celý život netušia, že si ich adoptovali.
Mnohé, ale také šťastie nemajú a žijú v domove, až kým nemajú osemnásť rokov a svoj ,, domov" musia opustiť. Nie sú pripravení odísť, ale musia, veď také sú predpisy. Také deti sa oveľa tažšie zaradia do bežného života. Z niektorých sa stanú úspešní ľudia, lebo si stanovia nejaký cieľ, že niečo chcú v živote dokázať, aby ich deti nikdy nezažili ten pocit úzkosti. Pocit, keď by sa potreboval vyspovedať mamičke, ukryť sa do jej náručia pred celým svetom. Ony nemali to šťastie, a tak idú za svojimi snami. Ale je ich málo, oveľa viac je takých, ktorí po opustení domova sú takpovediac odpísaní. Nemajú predstavu, že čo by od života chceli. Myslia si, že im byť šťastnými nebolo dožičené, že z nich už aj tak nič nebude. A prežívajú z dňa na deň.
Preto by sme mali byť šťastní, že máme rodinu, aj keď máme často rozdielne názory na svet . Uvedomme si, že my sme mali vlastne šťastie, že nám v detstve bola dopriata láska rodičov. Tieto deti nie sú onič horšie od nás. A preto mať dieťatko z detského domova a dať mu svoju lásku je ten najkrajší skutok na svete. Získate v ňom najvďačnejšieho človiečika a to, počom ste túžili. Pocit byť milovaný a milovať jeho - dieťa pod nešťastnou hviezdou narodené.
