,,To je poézia, to je sladkosť a trpkosť v jednom."
Poézia v baroku, aj keď bola pestovanejším lyrickým žánrom, mala z môjho pohľadu oveľa ťažšie postavenie ako poézia v inom období. Bola to zložitá rozporuplná doba, kde človek ako jednotlivec, bol vystavený pochmúrnym a beznádejným časom. V tejto dusivej atmosfére aj láska vyznieva tak pochmúrne, žalostne, lamentatívne. Práve ľúbostná poézia umelá, poloľudová a ľudová zahŕňa bolesť a trýzeň nad nenaplnenou, neopätovanou láskou.
Ľúbostná poézia ako žáner bola považovaná za niečo nízke, lascívné ale aj zaujímavé,
že ju písali muži, tak i ženy. Prvýkrát v období baroka o osobnú citovú nezávislosť a subjektívnejšie prežívanie ľúbostneho citu bojuje už aj žena. Vyskytuje sa čoraz častejšie ako aktívny partner mileneckej dvojice a usiluje sa o svoje sebarealizovnaie.
Práve v poloľudovej ľúbostnej básni,, Sivé oči,sivé jako tá mrákava,"
vystupuje dievčina ako anonymná autorka,ktorá vyjadruje svoje najtajnešie city k svojmu milému, Nebojí sa ukázať svoju lásku.
,,Nemôžem, nemôžem ve dne v noci spati,
pre teba, šuhajka, že ma nesmieš vzati."
Myslím si, že dievčina pre svojho milého je ochotná urobiť všetko.
svoju lásku-svojho milého s najkrajšími očami,ktoré autorka opisuje ako
,,Sivé oči sivé, mnohým ľuďom milé
a ty najsivejší,to sú najmilejší."
najkrajšie na svete, kvôli ktorým by šla aj na kraj sveta. Z môjho pohľadu tu farba očí nehrá vôbec žiadnu úlohu,nejde predsa o farbu, ktorá je rozhodujúca, ale o milovaného chlapca, ktorý má ľúbezný pohľad plný lásky a nehy.
Rodičia dievčinu nútia vydať sa za iného,ale jej srdce patrí len chlapcovi s
najkrajšími očami. V období baroka, kedy sa dievčatá vydávali len na radu svojich rodičov a nesmeli odmietnuť ich výber, predsa sa len táto dievčina vzoprela ich vôli.Citovú vzburu
,,Treba ma lajete,treba ma bijete,
nepôjdem za toho,za koho vy kcete."
jasne a bez strachu adresovala svojim rodičom. Aspoň v básni otvorene vyznala svoju lásku k milému a rodičom odkázala
,,Lež pôjdem za toho,za koho sama kcem,
treba ma bude bit desat razy cez deň."
Táto ľúbostná anonymná báseň je možno prvou lastovičkou dnešnej
ľúbostnej poézie a možno práve ona dala impulz ženám aj v neskoršej dobe, aby sa nebáli vyjadriť svoje city, aby bojovali za svoju lásku. Báseň predstavuje ženský lamentačný živel s túžbou za milým. Impulz k napísaniu bol vlastný citový zážitok dievčiny-autorky, na rozdiel od niektorých súčasných spisovateliek, ktoré možno píšu poéziu aj bez vlastného ľúbostného zážitku,čo je na škodu veci.
