Minulosť

Minulosť zavrela za sebou dvere.
Ťažké, vŕzgajúce a voňavé!
Ja som sa šiel dotknúť ich kľuky,
no popálil som sa na tele.

Minulosť vložila do dverí svoj kľúč
a zamkla ich vari na stokrát!
Jej kľúč sa mi v dlani rozplynul.
Ja knísal som dverami, búchal do tých vrát!

Minulosť nemá rada votrelcov,
čo snažia sa získať kus jej odevu.
Nečuje nárek stratených duší,
nemá almužnu pre biedu.

Ja počul som svoj vlastný smiech,
svoj plač, cez škáru dverí videl svoje vlasy!
Ja vrátil by som sa do detstva.
Bosými nohami prechodil neprechodené trasy.

Minulosť uzrela môj priamy pohľad na ňu
a farbičkou mi ho rozmazala ako na kolotoči.
Ja som sa v kŕči schúlil k zemi.
Môj sen sa končil. Otvárali sa mi oči.