Nepodvedieš

Písmo: A- | A+

Hádka s manželom vysala z Natálie aj posledné zbytky energie. Zabuchla za sebou dvere hotelovej izby a nechala ho tam, nech sa umára v samote. Keď je mu tak lepšie, s radosťou mu to dopraje. Hlavou jej vírili myšlienky plné hnevu.

Najradšej by nasadla do lietadla a odletela naspäť domov. Ale nemôže. Nemá peniaze na novú letenku. Finančne je od neho závislá, veď na čo iné by jej bol, starý dedko. Myslí si o sebe, že je pánboh, a pritom ju nevie ani poriadne uspokojiť. Bolo jej to treba, brať si o 30 rokov staršieho chlapa. A čo považovala za maximálnu drzosť, pred chvíľou ju obvinil z nevery. Vraj pokukovala počas večere po nejakom inom, samozrejme mladšom. Nebola to síce pravda, ale ona so svojou ohnivou povahou mu rovno do ksichtu drzo vytreskla „ a čo?“. Dal jej facku, no to už bolo priveľa. Zamierila do baru na prízemí, kde sa k nej ihneď obrátilo niekoľko prekvapených pohľadov. Čo hľadá mladá rozrušená žena tak neskoro večer v bare? V tvári je červená sťa paprika, pre nikoho nemá milý pohľad. 

„Jedno martini,“ povie barmanovi bez pozdravu či slovíčka „prosím“. Ten je však na podobné správanie zvyknutý. Pokojne jej naleje, ale nespýta sa, prečo je taká zachmúrená. Jedine, ak by sa sama rozhovorila. No, Natália nemá čosi také v úmysle. Chce len ticho sedieť a chľastať. Ešte však netuší, že zakrátko do baru dorazí Robert, presne ten, po ktorom si jej manžel myslel, že na večeri pokukuje. Lenže, nepokukovala. Nie je predsa hlúpa, aby takto nepremyslene riskovala svoj blahobyt. 

Tentokrát si ho už všimne. Pôsobí neupravene, bohémsky, evidentne má vlastný štýl. Netuší, že hádka s mužom prebehla, ba dokonca vznikla práve kvôli nemu. Videla ho prvýkrát v živote. Pozrie na ňu, no neusmeje sa. Na to je až príliš slobodný. Iba prižmúri iskrivé oči a potichu si sadne o pár stoličiek ďalej. Objedná si pivo, aké neoriginálne. Za normálnych okolností by si ho asi nevšimla, ale teraz je situácia iná. Manžel ju nahneval, pije a má plné právo na pomstu. Venuje mu úsmev, ktorý nie je ani príliš vyzývavý, ani príliš nevinný. 

Najprv sa tvári, že ju má na háku a začne vybavovať akýsi telefonát. Potom, hneď ako položí sa nečakane zdvihne z barovej stoličky a vykročí smerom k nej. 

„Máte tu voľné?“ spýta sa a bez čakania na odpoveď si sadne. Natália sa snaží tváriť, že sa jej Robertova prítomnosť ani trochu nedotýka. 

„Myslíte, že vám skočím na vašu hru?“ pokračuje v otázkach, potiahne si pri tom z cigarety. Nebola pripravená na takú reakciu. Mal ju predsa zvádzať a flirtom donútiť, aby prehovorila.

„Čo si to dovoľujete?“ začne sa brániť, nemá rada buranov. V tom sa im dotknú kolená. Netuší, či si ho prisunul zámerne, alebo ide o náhodu. Pocíti vzrušenie, na aké už pomaly aj zabudla. Neunikne jej ani vôňa lacného parfému, ktorý sa k nemu dokonale hodí. Robert sa uškrnie, je si istý, že v nej vyvoláva hotovú búrku. Videl ju s manželom a mladík to zrovna nebol, takže jej túžbu po „normálnom“ sexe považuje za prirodzenú.

Nahne sa čo najbližšie k nej, potiahne jemne za vlasy a šepne: „Si veľmi pekná, nemusíš sa správať ako šľapka.“ Už sa takmer pobozkajú, keď v tom sa v bare objaví Natáliin manžel. Nezhodí sa a nezahučí z plného hrdla vulgárne nadávky na svoju ženu, ktorá ho práve plánuje podviesť. Hrdosť mu to nedovolí. Naopak, podíde k barmanovi, zaplatí za obidvoch, povie mu, aby im nalieval celú noc a bez slova odíde. 

„Máš celkom fajn chlapa,“ nevychádza z údivu Robert. Ona nechápe, čo to malo znamenať, cíti sa zahanbene. Všetko čaro a vzrušenie je preč. To je celý on, keď už jej má pokaziť večer, tak na kompletku. 

„Mám ísť za ním?“

„Ak sa to pýtaš, tak už aj hneď poznáš odpoveď.“ 

Nedošlo jej, že odpoveď je jednoznačné „nie“. Veď, ľudia sú predsa omylní a keď sa pohnevajú s človekom, na ktorom im úprimne záleží, chcú to napraviť hneď ako si uvedomia, že spravili chybu. Neutvrdzujú sa v tom, proste to urobia. To však nebol ani náhodou jej prípad. 

„Asi máš pravdu,“ začala sa zberať k odchodu. Robert len nechápavo zazeral, no nezastavil ju. Zase až taká pekná nebola. 

Skryť Zatvoriť reklamu