Skákala som meter dvadsať, keď som videla otázky na skúšku z „Občana", kde od nás požadujú (wait for it) ČÍSLA PARAGRAFOV!!!!* Mám pocit, že tvorca otázok žije stále v minulom storočí, keď neexistovali počítače a Internet a zabúda, že v dnešnej dobe je najlepším priateľom právnika Ctrl+F, ktoré nájde úplne všetko. Čím vyššie na našej fakulte postupujete, tým viac teórie do vás tlačia v duchu oduševneného biflenia sa, ktoré maximálne stimuluje vaše pamäťové bunky, no zároveň zabíja vašu kreativitu a analytické schopnosti, ktoré by dobrý právnik mal mať. Nie je to choré?
Ďalšou vecou, ktorá ma šokovala – tentoraz na hodine „pracka“, ďalšieho z najkľúčovejších predmetov – bolo, keď nám vyučujúci popri výklade zásad pracovného práva zdôraznil, že ich je viac ako 12 (podľa učebnice) a že na skúške ich máme odvodiť z paragrafového znenia. Nedalo mi provokačne sa spýtať, či dané paragrafy budeme mať k nahliadnutiu počas skúšky. A predstavte si zarazený výraz vyučujúceho, ktorý mi odpovedal, že to mám vedieť naspamäť. Asi mu nedošlo, že nie sme na základnej škole a neučíme sa vybrané slová. Ako mám dokelu analyzovať imaginárny text, ktorý nevidím?!?! Nie som predsa Pán Boh ani Superwoman!!! Je smutné byť svedkom a súčasťou procesu vymývania mozgov na našej fakulte. Najhoršie je, že keď sa chcete sťažovať alebo prídete s konkrétnou zmenou, vyrobíte si problémy do konca štúdia. A tak každý radšej ticho trpí, a systém výučby a skúšania na našej fakulte zachádza do ďalších extrémov.
Príkladom sú napríklad štátnice, ktoré flagratne porušujú jednu z fundamentálnych zásad práva ako takého – ne bis in idem (nie 2x v tej istej veci) – tým, že na štátniciach sa skúša z tej istej matérie, ktorej znalosti sa preverujú na semestrálnych skúškach. Zmysluplná duplicita a efektivita, ktorá je typická nielen pre našu fakultu ale pre celé Slovensko. Nech si vyučujúci aj ďalej lipnú na biflení sa teórie na obyčajné skúšky, ale aspoň na štátniciach by mohli prekonať svoju pohodlnosť a vymyslieť imaginárne prípady, riešením ktorých by študenti preukázali, ako v skutočnosti danú právnu úpravu ovládajú. Samozrejme so zákonmi k dispozícii. Načo by sa však naši vyučujúci toľko namáhali, keď môžu počas štátnic ťukať do počítača a na pol ucha počúvať, ako im chudák vystresovaný študent rapká paragrafy.
Ďalšia vec, ktorá ma šokovala bolo, keď na prednáške zo „správka“ zahlásil profesor, že na skúške máme hovoriť, že vláda nie je orgán verejnej správy, pretože si to myslí jedna profesorka, hoci v skutočnosti by sa našli argumenty, ktoré by jej názory vyvrátili. Nie je to choré, že na našej fakulte sa potláča sloboda prejavu vlastného názoru? Zaužívaná praktika, že len jedno tvrdenie je správne, a všetky ostatné sú zlé, a ak ich nedajbože odprezentujete na skúške, odídete s 2 písmenkami, zaváňa komunistickou ideológiou. A to si hovoríme demokratický a právny štát!!!
Pre porovnanie, minulý akademický rok som bola tak sklamaná a rozhorčená zo systému výučby, že som sa zapísala na kurz British Law Centre – English and EU Law, kde sme na prvej hodine simulovali súdny spor a na ďalšej písali zmluvu. Rozvíjame si predovšetkým naše argumentačné schopnosti a hľadáme viac riešení každého prípadu, pretože nikdy, opakujem nikdy, neexistuje len jedno správne, ako nás, ironicky, učia na našej fakulte. Na záverečných skúškach, kde za 90 minút musíte vyriešiť komplexné prípady (čudujsasvete!!!), povolujú používanie všetkých skrípt, zákonov, judikatúry a poznámok, ktoré sme mali počas štúdia k dispozícii, a dokonca aj notebookov. Je to vôbec legálne? Radšej to nešírte medzi našimi vyučujúcimi, hlavne tými staršími, pretože by im to najskôr spôsobilo doživotnú traumu. Tento program na našej fakulte spustila – asi zo zľutovania – Cambridge Uni, a úspešne beží už niekoľko rokov, a vrele ho odporúčam všetkým nespokojným študentom, ktorý si chcú vyskúšať, čo to znamená naozaj študovať právo. Niežeby sa naša fakulta inšpirovala ich systémom. Aj keď isté snahy možno badať zo strany študentských senátorov, ktorí sa snažia presadiť používanie nekomentovaných právnych predpisov na skúškach. Čo z toho, keď na povinných (teda najkľúčovejších) predmetoch je to len možnosť a nie povinnosť, a niektoré katedry ju v duchu ich pohodlnej filozofie sedenia na vavrínoch odignorujú.
Asi mám naivné ilúzie, o tom, ako by mala výučba na našej fakulte fungovať, no čím viac času tam trávim, tým viac som rozhorčená a pobúrená a zároveň sklamaná, že naše školstvo študentov len znechucuje a hromadne vyrába vymyté mozgy, ktoré nespĺňajú požiadavky pracovného trhu a, ešte lepšie, ani nie sú schopné sa na ňom uplatniť. Ba ani povedať svoj vlastný názor a podložiť ho rozumnými argumentami.
*Téma č.1: otázka č.16,50; Téma č.5: otázka č.19; Téma č.6: otázka č.17; Téma č.10: otázka č.5
