To by bola tá lepšia stránka Vianoc. Týždeň pred Vianocami si väčšina ľudí začína uvedomovať dôležitosť tohto sviatku, a tak sú obchody aj na Štedrý deň plné ľudí. Vianoce nie sú o darčekoch a materiálnych veciach – dosť otrepaná fráza. Každý z nás by neprijal s pokorou situáciu, keď kúpime členovi rodiny najnovší typ fotoaparátu a dotyčný nám dá iba jedny papuče. Vianoce sú o pokoji v duši a o užívaní si času v kruhu blízkych a rodiny – ďalší klam. Ten pokoj na duši nájdeme až v Novom roku, keď stresy z nakupovania darčekov, upratovania bytu a z vítania rodiny opadnú. Vianočné dekorácie v obchodoch koncom leta sa nás snažia prilákať na skoršie nákupy darčekov a naladiť príjemnú vianočnú atmosféru. Opak je pravdou. Hneď ako sa v meste rozsvietia hypermarkety s takým množstvom žiaroviek, že by vďaka nim aj chudák most Apollo mohol po celý rok svietiť celý, tak sa tým hypermarketom snažíme čo najviac vyhnúť, aby nám nekazili náladu s pocitom – na všetko je ešte čas. Ďalší významný medzník je otvorenie vianočných trhov. Každý rok tie isté stánky s tým istým výberom suvenírov , so zvyšujúcou sa cenou a znižujúcou sa kvalitou. Tieto trhy však neslúžia na to – sú len zástierka aby sa ľudia mohli kde stretnúť a pomohli uvoľniť natlačené kaviarne Starého mesta. Popritom znie z reproduktorov americká vianočná hudba, ak máte šťastie tak živé kvílenie detí, a snažíme sa prekliesniť si cestu pomedzi dav ľudí tak, aby sme si to dlho vystáte víno mohli v pokoji vypiť. Je to tiež šanca pre vreckových zlodejov a ujma fastfoodom, ktoré cigánska pečienka na chvíľu vytlačila z hry. Vianočný trhy nás svojimi polorozpadnutými búdkami sprevádzajú celý mesiac, až do Štedrého dňa. Dodnes si pamätám z detstva, ako som pre chorobu nemohla ísť jeden rok na vianočné trhy a nemôžem pochopiť ten smútok, ktorý potom nasledoval. Pramenil z mojich nenaplnených materiálnych túžob. Ešteže som už vyrástla.
Je týždeň pred Vianocami. Rodičia finišujú v robote a čakajú na vianočné prídavky, ktoré snáď nezostanú aj tento rok v zabudnutí. Deťom učitelia navalia posledné písomky, aby ako sami vravia, mali čo cez sviatky opravovať a množstvo úloh, aby deti nezostali nečinné v porovnaní s nimi. Posledná hodina padla a stresy zďaleka nekončia. Rozdeľovanie úloh v domácnosti a ich následné plnenie. Skonštatovanie , že tento rok sa nič nestíha aby to viac prinútilo členov rodiny k činnosti. Špina, čo celý rok zostala nepovšimnutá je odrazu stredom pozornosti a kým sa neuprace nemôžu začať sviatky. Ak sú ešte ľudia, čo to robia kvôli vlastnému uspokojeniu, už dávno ich vytlačilo množstvo ľudí, ktorí upratujú preto, aby na svokrinom prste nezostal prach, ktorého čiastočky by isto poslala do NASA ako vec ohrozujúcu ľudstvo. Ak pri tomto predvianočnom zhone nedôjdete k zraneniu ani k depresii, ste šťastní ľudia a môžete pokračovať nakupovaním darčekov. Všetci sme už dávno vyrástli z doby, keď sme Ježiškovi písali naše vianočné želania, ktoré nám ,,on´´ splnil. Ale práve túto vec zo svojho detstva by sme si mali ponechať. Je veľmi ťažké kúpiť darček osobe, o ktorej si myslíte, že má už všetko, ale aj ona má určite nejakú skrytú túžbu. Predišlo by sa tým mnohým sklamaniam pri rozbaľovaní a následne ich reklamácii. Ale kým na to dôjdu všetci, zostáva nám s úsmevom ďakovať za veci nepoužiteľné, gýčové, duplikáty našich vecí, a rozmýšľať nad ich čo najlepším skrytím v útrobách skrine.
Ďalšia časť Vianoc – návštevy. Rodinné návštevy predstavujú najdlhšiu a pre niekoho aj najnepríjemnejšiu chvíľu Vianoc. Aspoň na pár dní v roku treba nahodiť pretvárku ( ovšem ak to iní nerobia častejšie) a tváriť sa čo najpresvedčivejšie v tom, aké máme dobré vzťahy v rodine. A nič to, že túto ,,rodinu´´ celý rok nevidíme a na naše rodinné väzby si spomenieme až pri písaní vianočných pozdravov a SMS-iek. Prvý a druhý sviatok vianočný sú najrizikovejšie dni, keď návštevy začínajú vo veľkom prúde. Prvý sviatok vianočný – prvá strana rodina. Spomíname na pokojný predošlý deň strávený len s obyvateľmi domova a snažíme sa tváriť čo najviac sviatočne a spokojne. Po prvotnom rozbaľovaní darčekov ,následnom rozčarovaní z ich obsahu a sviatočnom obede, kde si musíte švihnúť aby vám vyhladované krky s nesúmerným obéznym bruchom niečo nechali, nastáva ,,uvoľnená diskusia´´. Rodina má za povinnosť z vás dostať toľko informácii koľko sa dá, aby mali aj ďalšie týždne po vašom odchode čo rozoberať. Nechajte sa viesť polovičným klamstvom, odpovedajte iba presne položenú otázku. Napr. na otázku, či máte priateľa/priateľku odpoviete nie aj keby ste ho/ju mali, a to pretože:
1. momentálne ste slobodný/á, ale nikto nemusí vedieť o vašich nápadníkoch a orgiách za posledné týždne
2. ste zadaný/á, ale počas krátkodobého chodenia nazývate svoju polovičku iba frajer/frajerka a nepovýšili ste ju ešte do vyššieho stupňa
3. ste dlho a spokojne zadaný/á, ale nemáte potrebu celej rodine vysvetľovať detaily zo svojho intímneho života, a tak otázku viažete iba na dotyčnú minútu – momentálne ste v kruhu rodiny bez vašej spriaznenej duše
Vo všetkých prípadoch je odpoveď, pre pokoj na duši všetkých, nie!!! Ako povedal môj ujo, je dobré, keď osobu poznáme na 80%, každý musí mať svoje tajomstvá a nie ste povinný celú svoju rodinu oboznámiť so svojím kompletným životopisom, keď ona vám na otázku ,,Čo más nové?´´ odpovie nič, všetko po starom alebo – v kostole majú nového miništranta. Niekedy sa ale nedobrovoľne stanete stredobodom záujmu všetkých účastníkov rodinného stretnutia. Keď dojedli, čakajú na ďalší chod alebo už minuli všetky možné témy, vďačným objektom sa stávate bohužiaľ vy. A teraz to začne. Príčiny, prečo si vybrali práve vás sú rôznorodé :
1. vedia, že sa v ich kruhu necítite príjemne, tak vám vaše utrpenie chcú čo najviac zhoršiť
2. snažia sa zakryť svoje nedostatky a pritom hľadajú vaše na odvrátenie pozornosti
3. majú tiež zlú náladu z vašej spoločnosti a potrebujú si len udrieť a tým posilniť svoje ego
Všetky tieto príčiny rozbúria búrlivú diskusiu, majú vysoko sa šíriaci efekt, že každý z osadenstva má čo pridať. Keď si už zlepšili náladu, vyrozprávali sa a sú nadšení zo spoločného záujmu provokovania vás, nastane úplné ticho. Máte dve možnosti zareagovania: tváriť sa zničene až ohlodane ich slovami a sedieť ticho ako strom tesne pred vysekaním nevidiaci vidinu lepšieho života, alebo sa tváriť polichotene až pobavene, že tieto hladné supy zasýtila vaša osobnosť na toľko, že zmĺkli. V obidvoch prípadoch sa snažte čo najrýchlejšie zmeniť tému, aby aspoň najskrytejšie miesta vašej duše zostali nepovšimnuté a nepoškvrnené.
Druhý sviatok vianočný sa história opakuje. Ak by náhodou nie, z chvíle odpočinku a podozrivo uvoľnenej debaty vás vytrhne ,,vyššia moc´´ - vaši darcovia života – ktorí si vás začnú všímať až keď vidia ako sa chystáte vypiť pohár alkoholu a rázne zakročia. Nepomáhajú námietky, že nie ste stále pod ich orlím zrakom a ich vnútorné oko nevidí čo robíte v ich dosahu. Genetická informácia rodičovskej bunky spraví svoje a dlho vytúžený mok vám vytrhne z vášho pevného zovretia a zastaví prúd promile prúdiacich do vašej tráviacej sústavy. To čo zakazujú vám, podľa hesla ,,Štát som ja´´ robia oni. Síce vaša domácnosť sa na najbližšie týždne stane skladiskom potravy od výmyslu sveta v najväčšom množstve zastúpenou sladkosťami a pečením, nebráni im to v tom, aby sa na návšteve správali ako po mesačnom pôste. Taniere sa prehýbajú pod návalom štvrtej dupli a rodičia sa na chvíľu premenia na bezodné vaky, ktorých nič nekončiace dno ohlási až tón z hlbín ľudského tela. Vtedy ešte nemyslia na následky. Až keď sa začne nový rok a bojazlivo postavia svoj veľmi dobre vyživený organizmus na váhu, začnú prvé odriekavania, depresie a predsavzatia.
- .. Celý január nepôjdem na pivo!´´ znie revolučné vyhlásenie pána tvorstva keď uťahovanie opaskov na základe finančnej krízy nemohol uskutočniť a ako prvú časť jeho tela vidno ťažko vypracované pivné bruško.
- ,,Umyjem si večer skôr zuby aby som nemala chuť na jedlo!´´ ozýva sa svetom predsavzatie mamky, ktorá nemá to srdce vyhodiť nedojedené zvyšky potravy a obetuváva svoje telo na pretransformovanie do povahy kobyliek, ktoré vysliedia aj posledné zrnko energie a živín ukrytej pod stolom.
- ,,Rok budem abstinovať!´´ oslabene a ešte trochu nepríčetne vykríkla kamarátka, keď alkoholové opojenie vystriedal zvracajúci amok, ktorý trval dlhšie než španielska telenovela či kecy nášho premiéra.
- ,,Chcem normálneho chalana!´´ nadržaným hlasom vyriekla ďalšia kamarátka, ktorá stále nedokáže pochopiť šťastne zamilovanú splodinu spoločnosti a nezadanú elitu a inteligenciu ľudstva.
Je tradičným zvykom dávať si predsavzatia. Niekedy si ich kladieme príliš vysoko a neuvedomujeme si obtiažnosť na ich splnenie alebo sú pre nás tak ľahko uskutočniteľné, že ich kladieme na posledné priečky a po ich nesplnení upadnú do zabudnutia. Ako napr. zavolať susedovi z vedľajšieho baráku sa nám zdá trapné a vymyslený nick, profil a virtuálnu identitu spojenú so zabíjaním času s virtuálnymi kamarátmi sa nám zdá úplne normálne a bežné. Nenechajme si život prekĺznuť pomedzi prsty a snažme sa počas ďalšieho roka čo najviac obohatiť, aby mohla naša zvedavá rodina čo vyzvedať. J
