Príbeh číslo jeden - Prevencia je lepšia ako liečba.
Stále častejšie počujeme lekárov ako sa nám v rôznych médiách, na prednáškach, v letákoch prihovárajú a vyzývajú nás, aby sme chodili minimálne raz do roka na preventívne prehliadky. Nedá sa nič iné, ako s nimi súhlasiť. Bolo by však veľmi vhodné, keby sa VŠETCI lekári zhodli na tom, že preventívne prehliadky sú nevyhnutné a podľa toho sa k pacientom aj správali. Inak sa vám môže veľmi ľahko stať, že prídete na prehliadku k odbornému lekárovi (samozrejme po tortúrach s "papierikom" od obvodného lekára) a ten vás pošle kadeľahšie. Vynadá vám, že tam nemáte čo robiť, pretože nepatríte do rizikovej skupiny a máte prísť až po 50-tke, to znamená približne o 25 rokov. To, že vášmu známemu vo veku 28 rokov zistili rakovinu, vám rozhodne nepridá na veselosti a ani na dôvere k dotyčnému odborníkovi. Tým najsprávnejším riešením podľa mňa nie je voľba iného lekára - považujem to za ústupok neprofesionalite a nezodpovednému prístupu voči pacientovi zo strany lekára. Ale bohužiaľ, keď ide o zdravie, slovenskému pacientovi často iná možnosť neostáva...
Príbeh číslo dva - Ak dožijem, prídem o rok.
Za posledný rok a pol sa mi podarilo schudnúť asi 10 kíl. Bez toho, aby som sa snažila. Nikdy som nedržala diétu. Práve naopak, jem rada, často, veľa a všetko:) Je pravda, že v poslednom čase žijem dosť uponáhľane a v strese. Ale viem si to potom vykompenzovať poriadnou porciou jedla. 170cm a 49kg je však na zamyslenie. Pri poslednej návšteve detskej lekárky som jej povedala o čo beží. Po viacerých záporných odpovediach na jej otázky prišla jedna kladná. Áno, mali sme v rodine problémy so štítnou žľazou. Zase ten "papierik" a už sa valím k ďalšiemu doktorovi. Otvorí mi milá pani sestrička (naozaj, nie ironicky). Pani doktorka je na dovolenke, takže teraz ma nemôže zobrať. Nevadí, chápem to, prídem inokedy. Poprosím ju o termín. Odpoveď - tak asi najskôr o rok. Alebo skúste iného lekára, my sme plní. Aha, ďakujem. Ak moje chudnutie súvisí s problémami so štítnou žľazou, tak ak sa do roka nestratím z tohto sveta, tak by som hádam aj prišla...
Príbeh číslo tri - Bratislava, Nedeľa večer, pohotovosť.
Dedko bol v meste, išiel sa najesť, odpadol. Našťastie boli pri ňom zamestnanci môjho bratranca - tí ho zachytili (takže sa neudrel) a ihneď zalarmovali rodinu. Bratranec rýchlo došiel pre dedka, ktorý už vyzeral byť relatívne v poriadku. Zobral ho do nemocnice na pohotovosť, aby mu spravili vyšetrenie, prípadne si ho nechali na pozorovanie. Ó, aká zúfalá nádej! Prišli teda na "miesto nečinu". V čakárni milión ľudí. Po troch hodinách čakania (vždy som si myslela, že pohotovosť je odvodená od slova pohotový, ale aké to prekvapenie!) sa konečne otvorili dvere. Citujem bratranca: "Na dvoch lôžkach ležalo asi 17 ľudí." Istá pani zúfalo pozrie na lekára a vraví, že buď práve prekonala alebo v dohľadnej dobe prekoná infarkt (vraj sa tomu dalo vcelku uveriť, pani nevyzerala ako typický hypochonder - tri hodiny si kŕčovite zvierala ľavú časť hrudníka a s námahou sa snažila pravidelne dýchať). "Ja vás teraz nemôžem zobrať." "Ale mňa tu porazí, pán doktor!" "Veď potom vás vezmeme!" Celá čakáreň pozerala v nemom úžase a divila sa nad arogantnou odpoveďou mladého lekára.
Iná pani to pojala svojsky. Bola tam s manželom, obaja mali cez 80 rokov. Tentokrát bol v role pacienta on. Tri hodiny sa snažil doklopať a dovolať sa lekára. Bratranec (ktorý si mimochodom s touto pani počas čakania dobre podebatoval) bol znechutený z toho, že starý človek sa musí vyslovene dokričať pomoci a aj tak ho úplne ignorujú. Pani na adresu svojho manžela povedala - "Veď kým kričí, tak aspoň žije!"
Dedko sa dostal do ordinácie. Hurá! Po štyroch hodinách! Už aj zabudol, prečo tam vlastne išiel. Doktor mu zobral krv (na výsledky čakali ešte trištvrte hodiny, ale to beriem...) a zmeral tlak. Problém bol v tom, že údajne mu s tlakom veľmi "šibrinkoval" - napúšťal, vypúšťal, dedko povedal, že mu skoro odpadla ruka a mal pocit, akoby mu ho chcel doktor silou mocou upraviť a vtesnať do nejakej normy, len aby nemusel mať viac roboty. Výsledok: "Máte zvýšený tlak." Odpoveď: "A čo si myslíte, prečo asi? Žeby preto, že som tu čakal štyri hodiny a zmeškal som kvôli tomu futbal?!"
Dedko bol neskutočne čiperný, celý život bol aktívny športovec, profesionálny futbalista. V nemocnici bol hádam len raz - keď mu pred pár rokmi operovali žlčník. Jediná "choroba", ktorá ho vo veku 79 rokov trápila bol mierne zvýšený tlak. Takže pán doktor mu "svojim" výsledkom nepovedal nič nové. Najhoršie na tom všetkom ale je, že dedko o dva dni dostal porážku a o ďalšie dva dni zomrel :( Keď sa nás primár na neurológii pýtal, či mu pri nedeľnajšom vyšetrení robili aj neurologické vyšetrenie, museli sme len záporne pokrútiť hlavou. Primár nechápal. Takisto je zarážajúce, že lekár na pohotovosti sa nesnažil dopátrať príčiny jeho kolapsu (ten zrejme pripisoval extrémne teplému dňu) a nespýtal sa ho napríklad to, či sme v rodine nemali prípad porážky. Keby mu dedko povedal, že na ňu zomrela jeho mama, jeho brat ju mal v štyridsiatich a potom v päťdesiatich a zomrel a jeho sestra mala porážku pred rokom, hádam by konal inak. A možno ani nie... Veď pacienti sú pre niektorých lekárov len kusy - jeden odíde, príde ďlaší. Ako práca za pásom... Obrovská česť a úcta všetkým výnimkám!!!
Poznámky autorky (nech zo mňa zase niekto v diskusii nespraví neempatickú (voči lekárom) rozmaznanú kozu:)
1. Áno, čítali ste správne, v príbehu číslo jeden som si dovolila použiť slovné spojenie "slovenskému pacientovi". Nechcem tým nijako porovnávať slovenské zdravotníctvo so švajčiarskym, americkým, mongolským alebo akýmkoľvek iným. Hovorím o slovenskej realite. Neporovnávam.
2. Keďže je nezistiteľné, či lekár v príbehu číslo tri naozaj urobil chybu (aj keď podľa môjho laického názoru to spolu všetko súviselo a možno sa dalo predísť tragickému koncu), neuvádzam názov nemocnice, ani konkrétny dátum alebo mená. Chcela som poukázať najmä na stav zdravotníctva a "pohotovosti" v slovenských nemocniciach (prosím, aby ste opäť neporovnávali; ani s aktuálnym prípadom zo včera, týkajúcim sa nemocnice v New Yorku) a v neposlednom rade na dávku arogancie a neprofesionality dotyčného lekára.
Vopred ďakujem za pochopenie...
