Vázové bluesnenie

Šero oslepujúco zaplavuje miestnosť. V nej som ja. V strede vyšúchaný koberec a vázy. Malé, veľké, staré, nové. Farebne pomaľované. Načo toľko farieb a vzorov? Je tma. Šerosvit. A vázy sú prázdne. Bezduchosť. Tancujem okolo váz. Opatrne. Nerada tancujem. V hlave mám tango. Pomalosť. Dôstojnosť. Vážnosť. Príťažlivosť. Napätie. Rytmus danej situácie vniká do všetkých stien. Tempo sa zvyšuje. Život sa mení. Raz-dva-tri, dva-dva-tri. Prúd valčíka. Som sama. V strede vázy. Stoja. Jeden, dva, tri, päť, sedem, osem, desať, dvanásť a štyri je šestnásť, sedemnásť, osemnásť... Tancujem okolo osemnástich váz. Aha, človeče, pozeraj! Ja tancujem okolo osemnástich váz! A zrazu zmena. Strih! Klapka! Samba. Neznesiteľné teplo. Pot. Vravím si, netancuj tak veľmi, porozbíjaš krehkosť. Podupeš, pošliapeš, zničíš rozbitnosť. Ale telo nie vždy robí to, čo káže rozum. Pudy. Živelnosť. Živočíšnosť. Tancujem okolo váz. Nedup! Otrasy. Labilita. Hocičo iné, len labilnosť nie! Nech aj padnú. Popukajú. Rozbijú sa. Aj to je stabilita. Istota. Pevnosť momentu. Cigán, hraj! A vy padajte! Rúcajte sa! Ničte, praskajte, potlčte sa! Temperament. Neskrotiteľnosť. Tancujem okolo váz. Počujete? Tancujem okolo váz. Torzo. Zánik. Črepiny. Šťastie? Doráňané nohy. Cítite? Krv. Pach krvi. Krvopotnosť. Krvilačnosť. Purpurovo červené šľapaje. Bolesť. Nevšímavosť. Apatia. Tancujem okolo váz. Svet sa točí. A predsa sa točí! A nemo sa prizerá. Prihlúplo. Nepoznám kroky. Ťuká si prstom o čelo. Nedbám. Nech! Nechápe môj rytmus. Nechápal. Nechápe. Nepochopí. Tancujem okolo prázdnych váz. Sodoma Gomora. Úlomky farebnej krásy. Katastrofa. Apokalypsa. Tancujem okolo prázdneho prázdna. Tancujem okolo váz. Ľudia, vidíte?! Hej, vidíte?! Počujete?! Tak aspoň cítite?! Vnímajte! Ja predsa tancujem! Veď...tancujem okolo vás.