Skutočným dôvodom však zrejme nebolo násilie, ale hluchota k potrebám svojej ženy, ťapákovské gény, hoci na druhej strane, ako tvrdí jedna z postáv, facke väčšinou predchádzajú dve slová...
Až v momente, keď nášho hrdinu opustí žena s dcérkou , zmobilizuje všetky svoje schopnosti s jediným cieľom – získať ich späť. Návnadou na návrat má byť veteránsky rodinný domček, z ktorého by vytvoril ideálne a bezpečné obydlie pre svoju rodinu a po ktorom jeho žena oddávna túžila, ale on tomu nepripisoval žiaden význam. Jeho úsilie je kreované jednak dušou bezhlavého romantika, myslením zbehlého ekonóma, ale aj posadnutosťou psychopata. Hlavne ubiedené a čoraz viac náročné slovenské srdce pri čítaní ovlaží údiv či škodoradosť, že ani v takej vyspelej krajine, akou je Fínsko, nie je až také jednoduché získať financie na výstavbu vlastného bydielka. Nástrahám vysokých cien domov čelí aj Matti. Spočiatku sa snaží ísť na vec „poctivo“ a privyrába si erotickými masážami, neskôr je však dohnaný k tomu, že sa začne vyhrážať realitnému maklérovi a nakoniec ohrozí život nevinného dedka.
Celistvý pohľad na situáciu umožňuje pestrosť rozprávačských perspektív, do deja nám svoj pohľad vnášajú rôzne sociálne typy, okrem Mattiho aj jeho žena Helena, realitný maklér, trápni, úzkoprsí Mattiho susedia, starček synom donútený k predaju svojho domu, policajtka vyšetrujúca prípad či iní...
Prekvapením knihy sa pre mňa stala práve postava policajtky a logika jej myšlienkových pochodov pri riešení prípadu. V duchu som si pomyslela, aká by bola Slovač zhovievavá k nášmu zdiskreditovanému policajnému zboru, keby sa viac pýšil takým intelektom obdarenými zamestnancami...V jednej epizóde, keď Helena vyženie Mattiho spred bytu, lebo má pocit, že by ich mohol ohroziť, Matti pribije na dvere bytu koláž domčeka z časopisu a svojej rodiny. Helena vzápätí zavolá políciu. Už tu sa prejaví psychologická vyzbrojenosť policajtky, ktorá v Mattim mechanicky nevidí násilníka, ale scvoknutého, nesťastného romantika.. Dalo by sa povedať, že postava policajtky najhlbšie prenikla do Mattiho pohnútok. Pôsobí nanajvýš zvláštne, sympaticky, ale zároveň trochu nereálne, keď sa vyšetrujúci snaží zohľadňovať všetky aspekty a zďaleka nepodceňuje ani ten citový.
Hotakainen svojho protagonistu „zneužil“ aj na mlátenie genderovej problematiky. V tomto sa Matti bez reptania zhosťuje svojej roly. Hotakainen však do príbehu vkladá aj ironizujúce momenty. Boj muža a ženy v zákopoch domácností konfrontuje s vojnou primárnom slova zmysle. Jednoznačne uňho vedie súcit s obeťami prvého typu vojny: „Připadal jsem si skoro odstrčený, když jsem si uvědomil, že o ty, kdo prežili ženskou emancipační válku, nepečuje žádná instituce.“
Mattiho príbeh miestami pôsobí absurdne, ale v dnešnej dobe, kedy sú rozvody studnicou zárobkov mnohých advokátov, sa jeho snaženie stáva závideniahodné...Na záver stačí snáď už len v tomto kontexte dodať, že ak sa raz muž začne snažiť, hľadí z toho kriminál alebo ohrozenie existencie bytových družstiev...
