Pri hľadaní odpovedí na svoje otázky robil rozhovory s rôznymi ľuďmi - od úspešných a slávnych ľudí až po bežného človeka so zdanlivo bežnou, nevýznamnou prácou. Pri týchto rozhovoroch začal počuť určité podobnosti v tom, čo jednotlivci zdieľali. Jeho záver bol, že ľudia zažívajú pocit šťastia, keď majú pocit kontroly nad svojimi myšlienkami, pocitmi. Vtedy sa vieme tešiť z toho, čo robíme, máme pocit, že to, čo robíme dáva zmysel a ostatné veci nás menej trápia.
Sedím nad počítačom už ani neviem koľkú hodinu, stratila som pojem o čase. Nahadzujem jednu tabuľku za druhou. Vo firme sme sa dohodli na systéme, kde môžu ľudia level po levely progresovať a pre každého je treba vytvoriť individuálnu tabulku, kde je jasne vidieť očakávania a súčasný stav. Je nás už takmer 200. Treba to manuálne pre každého nahodiť. Celé to treba namapovať na celkovú situáciu - každý odbor, alebo “craft”, ako ich my voláme, má svoje konkrétne požiadavky na daný level a každý človek má iný level zručností. Mäkkých aj tvrdých. Je to mravenčia práca. Už sa s ňou hrám zopár mesiacov. S tabuľkami týždne. Tí čo ma poznajú, vedia ako nemám rada excel. Nie je to zlý nástroj, ale ja mám podľa mňa skrytú dyslexiu, detaily mi vedia úplne ujsť. A tabulka s malými detailami, kde na každom záleží, môže pôsobiť ako nočná mora. Napriek tomu nemám vôbec stres. Práve naopak. Verím tomu, čo pripravujem. Celý systém v mojej hlave dáva jasný zmysel. Má sprehľadniť možnosti rastu, stransparentniť ich pre každého, ukázať cestu z jedného bodu do druhého, motivovať. Je to jeden z kľúčových prvkov systému vzdelávania. Okrem toho, že mi to dáva zmysel, mám potrebné zručnosti, aby som to zvládla, mám nad celým procesom kontrolu - rozprávam sa denne s ľuďmi, ktorí budú so systémom pracovať, spoločne doľaďujeme detaily, nastavujeme procesy, zbieram si spätnú väzbu. Mám trochu strach, ako to celé vypáli a zároveň sa veľmi teším, že sme začali niečo zmysluplné.
Keď si dnes rozbijem na drobné túto situáciu z pred asi 5 rokov, racionálne neviem ako som to ja osobne s mojim nastavením dala. Ako sa mi podarilo dostať do stavu, ktorý sá dá pomenovať ako flow. Stav, kedy som strácala pojem o čase, sebe, keď celé moje ja žilo týmto projektom. Nebol to najvytúženejší projekt. Nebol to ani projekt, kde by som mala 100% prekryv s požadovanými zručnosťami. Nebol to ani náhodou jednoduchý projekt a ani projekt plný radosti. Ako sa teda môže človek aj v takejto situácii dostať do stavu flow a čo to ten stav flow je?
