S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme

Nie sú zložité - potrebujte ale trpezlivosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Je rok 2008. Narodil sa mi prvý syn. Jedno z prvých silných uvedomení, ktoré som zažívala v tom pretlaku nových emócií a vnemov, bolo uvedomenie si mojich limitov pri  porozumení toho, čo sa deje vo vnútornom svete môjho dieťaťa.

Budem vedieť len to, čo mi povie, vyzdieľa. Čo mi bude chcieť povedať a vyzdieľať, je ale aj v mojich rukách. To, ako nastavím náš vzťah, je aj v mojich rukách. Akýkoľvek vzťah je vždy o dvoch stranách. Vďaka verbálnej a neverbálnej komunikácii vieme, čo sa deje vo vnútornom svete druhého človeka. Pri bábätku to bolo dlho o neverbále, postupne však prišli slová. So slovami prichádza lepšie porozumenie. Bolo to, akoby som zrazu mala baterku a mohla si zasvietiť na niektoré záhadné kúty vnútorného sveta môjho syna. 

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z pozitívnej psychológie, obzvlášť už spomínanej práce Mihály Csikszentmihályia vieme, že spätná väzba je kľúčová v učení sa, zažívaní stavu flow. Spätná väzba mi ukazuje, či sú moje zručnosti v súlade s výzvami, ktoré zažívam. 

Obrázok blogu
(zdroj: Lucia Šicková)

V hrách je spätná väzba zakomponovaná do kľúčových mechaník. Keď idem hrať novú hru, potrebujem vedieť, či je akcia, ktorú som spravila správna a privedie ma k želanému cieľu. Keď kliknem na jeden konkrétny prvok, je to ten správny prvok, alebo mám kliknúť na iný? Mám interagovať s touto postavičkou, alebo inou? Akonáhle spravím správnu akciu, hra mi prostredníctvom vizuálnych prvkov dáva vedieť, že som spravila správny krok. Je to tak krásne jednoduché! Znie to triviálne, však? Ako je to ale naozaj pri hernom vývoji? A ako je to v živote?

Skryť Vypnúť reklamu

Prieskumy spokojnosti vo firme sú len fotkou aktuálneho stavu, ale nič neriešia

Ako herné štúdio rozumieme dôležitosti dávania a zberu spätnej väzby. Naučili nás to rovnako hry, ale aj realita. Pravidelne si robíme prieskum spokojnosti. Je rok 2016,  tesne po jednom z nich. Prieskum je viac-menej štandardný. Sledujeme trendy, pýtame sa na spokojnosť vo firme, s pracovnými podmienkami, manažmentom. Anonymne zbierame spätnú väzbu, aby sme vedeli, kde sa asi nachádzame. 

Skryť Vypnúť reklamu

Ako pri každom prieskume, asi každý manažér s malou dušičkou čaká, čo sa na neho “vyleje” vo výstupoch.

“Dozvie sa niečo nové?” 

“Bude vedieť, kto mu to napísal?” 

“Bude to konštruktívne?” 

“Bude tam veľa “hate-u”?”

Skryť Vypnúť reklamu

Prieskum robíme pravidelne práve kvôli tomu, aby sme podchytili akékoľvek tlejúce problémy. Zažívame však aj veľkú frustráciu. Jednak každý takýto prieskum je len fotkou aktuálneho stavu. Aj keď si tieto fotky postavíme vedľa seba a pozeráme trend, stále to vnímame ako nedostatočné, nerieši nám to denno-denné výzvy (veď problémy sa dejú neustále!). 

Druhým problémom je samotná anonymita. Poskytuje bezpečie. Je štandardným prvkom podobných prieskumov, práve pre poskytnutie psychologického bezpečia. Ale bezpečia proti akému nebezpečenstvu? Čo sa môže stať, ak človek povie svoj názor? Veď je to koniec-koncov “len” názor. Na druhej strane pre manažéra je to obštrukcia. 

Skryť Vypnúť reklamu

“Kto mi napísal tento konkrétny názor? Nerozumiem mu. Ako sa môžem dozvedieť viac? Môžem sa spýtať človeka, od ktorého to asi išlo?”

Skryť Vypnúť reklamu

Často sa za anonymitou dá príjemne schovať a možno napísať aj viac emotívne a menej konštruktívne. Anonymita tvorí ochranné pásmo, za ktoré sa aj manažérovi ťažko preniká, obzvlášť pri boľavých slovách. 

Po prieskumoch spokojnosti sme často bojovali s demotiváciou na všetkých frontoch. Ľudia, ktorí spísali svoje vnímanie  boli frustrovaní, že sa nestala želaná zmena (“veď som to napísal úplne jasne, kašlete na to!”). Manažéri mali pocit narušenej dôvery voči tímu (“veď máme dobré vzťahy, prečo mi to nepovie do očí?”). 

Stále sme nemali tú správnu baterku, ktorou by sme si svietili na miesta, kde je tma. V tej tme nám často vznikali ohniská nedôvery, nedorozumení a nesprávnych interpretácií, ktoré ovplyvnili fungovanie jednotlivca, tímu, firmy.

Krok 1 - Kultúra feedbacku a ako ju dosiahnuť

Bez spätnej väzby sme v tme. Skúsme spolu malé mentálne cvičenie. Postavme sa a zatvorme si oči. So zatvorenými očami spravme jeden krok. 

Aké to je? 

Predpokladám, že žiadna dráma. Vieme, kde sme sa nachádzali, urobiť jeden krok v tme nie je problém, viem približne, kde sa nachádzam a kam ma slepý krok dovedie. Nechajte oči zatvorené a spravte druhý krok. 

Skryť Vypnúť reklamu

Aké to je?

Znovu urobím predpoklad. Cítime sa stále relatívne v poriadku. Vieme asi, kam som sa pohli, vieme asi čo tam je, ale už musím viac loviť z pamäte a dúfať, že sa v tej krátkej chvíli niečo nezmenilo. Cítim jemnú neistotu, ale naozaj len jemnú. A teraz spravme tretí krok. Stále s pevne zatvorenými očami. Aké to je? A aké to bude, keď spravíte štvrtý slepý krok, piaty, šiesty? Pri ktorom z nich vás ovládne panika?

Obrázok blogu
(zdroj: Pexels.com)

V komunikácii s ľuďmi je to veľmi podobné. Neustále vyhodnocujeme, ako so zatvorenými očami, podľa verbálnej a neverbálnej komunikácie, kde sa asi nachádzame voči druhému človeku, voči téme, ktorú máme spoločnú, alebo nás naopak rozdeľuje. Tie, ktoré rozdeľujú sú, samozrejme, ešte zložitejšie. Naša myseľ nás prirodzene naviguje do módov obrany, útoku, alebo úplnej paralýzy. 

Ako vieme vniesť jasnosť do tohto procesu? Ako vieme spraviť to, čo hry majú priamo vo svojej DNA?

Radikálna otvorenosť ako nástroj porozumenia a pozitívnej zmeny

V Pixel Federation sme ako prvú zadefinovali otvorenosť komunikácie ako jednu z našich kľúčových hodnôt. To bol prvý krok - nie je to len nepísaná norma. Je to jeden z kľúčových pilierov, na ktorých chceme budovať kultúru nášho fungovania. Popísali sme aj správanie, ktoré je jej zosobnením. Našli sme si framework, ktorý sa nám javil ako vhodný nástroj na jej porozumenie a implementáciu. Volá sa Radikálna otvorenosť a vytvorila ho autorka rovnomennej knihy, Kim Scott. 

lock

Toto je prémiový obsah na Blog.SME.sk.

Staňte sa predplatiteľom Prémium, alebo Prémium bez reklamy a získajte prístup k prémiovému obsahu na Blog.SME.sk.
Okrem toho získate tiež prístup ku 700 e-knihám, môžete si prelistovať denník SME ako aj ďalšie tituly vydavateľstva v verzii PDF a čítať si odomknuté spravodajstvo SME.sk až na 6 zariadeniach.
Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť a vrátime vám peniaze.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.

Mám už prémiové predplatné a chcem sa prihlásiť.

Lucia Šicková

Lucia Šicková

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Moja osobná misia cez aktivity, ktoré robím a ktorých som súčasťou robiť pozitívny dopad. Moje nástroje sú učenie, porozumenie, počuvanie, prijatie. Spoluzaložila som herné štúdio Pixel Federation, neziskové projekty Butterfly Effect, Slovak Global Network, Edufactory. Pilotujem vzdelávací a seba-objavujúci projekt V hľadáčiku. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu