Dvaja kamoši (bezdomovci): „Viete, my vám povieme presne, čo tu chýba. Polievku dostaneme iba za 40 centov, ale niekedy nemáme ani tie. Okrem toho polievka sa v Bratislave nerozdáva každý deň. Choďte sa pozrieť do Viedne – každý deň teplá polievka a zdarma.“
Skvele vyzerajúca dôchodkyňa, ktorá celý život pracovala (rada cestuje): „Valorizácia dôchodkov. Viem, že to nemôžete ovplyvniť, ale ak by som ja umrela, môj muž umrie od hladu. Teraz sa nám to aspoň sčítava...“
Staršia pani dôchodkyňa, (býva na veľmi hlučnej ulici): „Viete, ja mám krásne sadenice ruží, chcela by som to vysadiť aj na záhony vedľa chodníkov, ale stále tam parkujú autá a všetko rozjazdia. Čo máme urobiť aby tam stále nejazdili? A ešte, akúsi kanalizáciu ukladali do zeme aj to zasypali a nechali to tak. Predtým tam bola tráva a teraz je tam len neupravený násyp. A ešte psy. Ja mám tiež rada psov, ale keď vám to pošpinia všade dokola a tí psičkári sa tvária, že ten pes k ani nim nepatrí, keď robí špinu na chodníku.“
Veľmi inteligentne a dobre vyzerajúca pani s manželom, (zrejme tiež na dôchodku): „Svätoplukova je najhoršia ulica – je taká hlučná, že sa tam vlastne ani nedá žiť. A tie nadstavby, veď to vôbec nezodpovedá duchu tých stavieb a toho sídliska“.
Vysoký pán na dôchodku, (zo Štrkovca): „ Ja vám takto poviem, zvolali stretnutie s občanmi, že sa s nami porozprávajú. No vybrali si dva stoly a s ľuďmi okolo nich sa začali rozprávať. Nás si vôbec nevšímali, vybavovali nejaké paiere. Tak som sa zdvihol a po pol hodine som odišiel. Nevedia, čo to je rozprávať sa s ľuďmi.
Bolo ich ešte viac a keď už sa niekto chcel rozprávať, tak sa chcel rozprávať naozaj.
Ale najdlhšie som sa rozprávala s dobre vyzerajúcou ženou, ktorá vôbec nebola z Ružinova. Práve zápasila s rakovinou a plná optimizmu verila, že to najhoršie má už za sebou. Stačí jej keď vyjde na balkón a vidí dolu ľudí - vtedy cíti, že ešte žije.
