V nedeľu sme vďaka spoločnému úsiliu v rekordnom čase spustili kampaň Spojme sa pre Južný Sudán teraz. Dnes som rozmýšľala, čo napíšem do blogu, aby som vás presvedčila pomôcť Južnému Sudánu – konkrétnemu saleziánskemu stredisku.
Rozmýšľam v obrazoch:
V rozhlase som si vypočula kratučký príspevok o tom, že vedci objavili prečo sťahovavé vtáky lietajú v útvare písmena V. Meracie zariadenia, ktoré im pripli na krídla ukázali, že vtáky sa postupne zoraďujú trochu bokom za predchádzajúcim jedincom či vedúcim kŕdľa, aby tak zachytili stúpajúce vzdušné prúdenie za koncami krídiel. Výskum tak potvrdil hypotézu o šetrení energie. Samy sa presúvajú do najlepšej možnej pozície a vedia mávnuť v najlepšom možnom okamihu.
Slovenská provincia Saleziánov dona Bosca je súčasťou celého kŕdľa vtákov saleziánskej rodiny vo svete. Užívam si dobroprajnosť a ústretovosť saleziánskeho pracovného prostredia. Nevidím úplne presne ako to vyzerá úplne na špici, ale čím ďalej viac a viac mi je jasné, že projekty a programy – celé saleziánske dielo - do seba perfektne zapadá. Keď hovoria o našich školách, majú na mysli nielen školy na Poštárke a Luníku, ale aj školy v Sudáne. Keď hovoria o našich dobrovoľníkoch a podporovateľoch, majú na mysli nielen 50 tisícovú slovenskú armádu priaznivcov, ktorých formoval prístup saleziánov v mladosti, ale aj misijné domy v Afrike.
Po návrate slovenských saleziánskych bratov a kolegov z občianskeho združenia SAVIO z Afriky som sa dozvedela opäť o niečo viac, ako to v tej Afrike chodí. Živé svedectvá o tom, ako pracujú členovia saleziánskeho kŕdľa. Ako motivujú hladné a zneužívané deti bez rodín, potulujúce sa ulicami hlavného mesta, aby prišli do záchytného strediska, aby sa stali súčasťou kŕdľa, ktorý má smer a ktorý im môže dať nádej. Tí, ktorí pozvanie prijmú, majú šancu. Stanú sa súčasťou procesu, aby sa vedeli na jeho konci sami presunúť do „najlepšej možnej pozície a vedeli mávnuť krídlami v najlepšom možnom okamihu“.
Prípravné obdobie, aby vôbec mohli byť zaradené do školy, je orientované na vypestovanie si vzťahu k diametrálne inému spôsobu života aký viedli na ulici. Súčasťou denného režimu je každodenné pranie si svojich odevov. Odpoveď na otázku prečo, dáva nazrieť do - pre nás nepredstaviteľného – navonok skrytého života detí žijúcich na ulici v Afrike. Hrozí im sexuálne zneužívanie, vykorisťovanie, podlomené zdravie a mnohé ďalšie nebezpečenstvá. Mnohé z nich sa v snahe ujsť pred zimou, hladom, samotou, alebo strachom stávajú závislé na omamných látkach a drogách. Deti končia na ulici z rôznych dôvodov: strata rodičov, opustenosť, alebo útek pred zneužívaním v rodine. Dni trávia na ulici, žobrú alebo príležitostne pracujú. Takmer všetci sa v noci pocikávajú, pretože trpia rôznymi traumami spôsobenými týmto utrpením. Preto si musia denno-denne prať svoj odev.
Vedeli ste o tom? Osobná skúsenosť mrazí, poznanie ma núti niečo urobiť. Chcem, aby sa aj tieto konkrétne deti stali súčasťou kŕdľa.
Saleziánska dobrovoľníčka Katarína Blišťanová z Južného Sudánu hovorí o evakuácii: „Bolo to rýchle. V utorok ráno nám povedali, že budeme musieť odísť a v stredu ráno sme odišli. V saleziánskom stredisku Tonji som zažila asi najviac šťastných chvíľ na tú krátku dobu, ktorú som tam strávila. Pri predstave, že sa na Tonju už nikdy nevrátim, by som iba plakala. Veľmi sa túžim vrátiť späť a nechcem, aby z chlapcov, ktorých som tam nechala sa stali vojaci, ktorí zabíjajú. Oni sú plní plánov a takú snahu učiť a dozvedať sa nové veci som ešte nevidela. Prosím Vás modlite sa za pokoj v Sudáne a my sa budeme tiež".
Chcem sa vás opýtať na rovinu: nechceli by ste sa aspoň na chvíľu svojim príspevkom cez stránku http://www.terazvsudane.sk/ alebo na účet 29 23 907 582/1100 zaradiť do saleziánskeho kŕdľa? Ak som vás presvedčila - kliknite rovno na online darovanie http://bit.ly/1e5Wkke.
ĎAKUJEME VÁM, že ste sa stali členom nášho kŕdľa.
