Požiadala som Ľubu Lacinovú, nech nám všetkým k voľbám niečo napíše. Urobila to ako to len ona vie. Stojí to za čítanie. Chodím po uliciach Ružinova a najčastejšia veta, ktorú počúvam je, že to nemá zmysel a nič nezmením. Ľuba naformulovala najlepšiu odpoveď aj za mňa. Ďakujem Ľuba.
"O necelé dva týždne nás opäť čakajú komunálne voľby a nálada medzi ľuďmi sa zdá byť zase o niečo mizernejšia, ako minule. Tentokrát sa voľby stretnú temer presne so štvrťstoročím našej spoločnej snahy o demokraciu. Dvadsaťpäť rokov je dosť na výmenu generácie, dosť na stratu starých ilúzií, dosť na rezignáciu, dosť na spoznanie samých seba, dosť na pochopenie možností a ich hraníc. Už vieme, že rozhodnutia o tom, čom sa deje okolo nás a čo sa občas aj proti našej vôli deje s nami, robia konkrétni ľudia. A už zase sa nám chce mávnuť rukou, že aj tak sú všetci zlí a kúpení a je jedno, kto tam je.
A pri tom vieme, že nie sú a nie je to jedno. Naozaj si sami o sebe, svojich partneroch, svojich deťoch, rodičoch, priateľoch, myslíte len to najhoršie? A myslíte si, že vy a tých pár ľudí okolo vás ste jedinou výnimkou na svete? Ak ste odpovedali nie, rozhliadnite sa trocha širšie okolo seba.
Máme tu kandidátov do miestneho a mestského zastupiteľstva. Bývajú neďaleko nás. Žiaden z nich nie je čistou esenciou dobra ani zla. Sú ako my všetci – niektorí lepší, niektorí horší. Vyčlenili sa dobrovoľne jedným: chcú, aby sme im umožnili štyri roky vyslovovať názory na to, čo bude s našim mestom alebo štvrťou. My si z nich môžeme vybrať.
V komunálnych voľbách nevolíme politické strany, symbol všetkoprestupujúceho zla. Všetci kandidáti sú na jednej listine a vyberáme úplne konkrétnych ľudí k obrazu názoru svojho. Aby ten náš názor štyri roky vyslovovali a obhajovali. Nie, nie sú všetci rovnakí. Ani my nie sme všetci rovnakí.
Ani vtedy, pred 25 rokmi neboli všetci rovnakí. Mnohým sme verili, spoliehali sme sa na ich čestnosť, a mnohých to zomlelo. Nedokázali vzdorovať priveľkej koncentrácii cynizmu, arogancie, korupcie. Prispôsobili sa. Ale funguje to aj naopak. Každý čestný človek, ktorý sa neprispôsobí, narušuje ten múr cynizmu a korupcie narušuje. Čím viac ich tam bude, tým vážnejšie trhliny. Vraj treba aspoň tretinu „iných“, aby sa atmosféra v skupine zmenila.
V končiacom volebnom období tam zopár takých bolo. Vďaka nim sme vedeli oveľa viac o tom, čo sa deje, aké záujmy sú v pozadí, aké podrazy sa chystajú. Vďaka nim sa niektoré napokon nestali. Teraz ich môže byť viacej. Ak nie teraz, tak snáď už nabudúce prekročíme tých magických 30% a systém sa začne meniť. Pre začiatok stačí málo: dobre sa rozhliadnuť, poradiť sa, ísť voliť.
Poďme voliť. Darujme si k dvadsiatemu piatemu výročiu nádej. Ak nebudeme čakať zázraky na počkanie, máme šancu, že nás náš dar sebe samým nesklame."
