Pochopila som, že volič by mal dostať aj niečo viac ako len leták a milý úsmev. Úplne najlepšie je aj niečo zorganizovať. Hovorí sa, že dobre zaberá "guľáš a pivo zdarma". Ako to vyriešiť - nemám na to, to je fakt, ale ani by som to nevedela. Rozmýšľam, radím sa. Každá rada dobrá, štyri týždne pred voľbami: „Robila si s deťmi, máš sama veľa detí, urob niečo pre deti...“ Stále ma však niečo podprahovo vyrušuje. Mám taký nutkavý pocit, že by to nemalo byť o tom, čo im môžem dať, ani nie o tom ako sa zviditeľniť vedno so svojimi voličmi.
Čas letí beznádejne rýchlo....niečo vymyslieť, naplánovať, zorganizovať, popozývať dostatočný počet ľudí – netuším, či to stihnem. Tak teda nejako podprahovo dúfam, že aspoň časť ľudí, ktorá má chuť na “guláš a pivo zdarma”, chce zistiť, kto som, čo som naozaj. Na druhej strane aj mňa zaujíma, čo ľudia v Ružinove - moji voliči - konkrétne a reálne očakávajú, aké majú skutočné problémy a v čom môže naozaj pomôcť "obyčajný" poslanec…
Diskusia s mamičkou – nádejnou spoluorganizátorkou podujatia ma dosť šokovala: „Počuj, a keď nám tam budeš navrhovať parky a ihriská pre deti, tak bez lavičiek. Prosím ťa, žiadne lavičky.“ Rozmýšľam – park pre deti bez lavičiek. Chýba mi predstavivosť ako by to malo asi vyzerať, hoci som architektka. Kam si tie mamičky sadnú, kým sa budú deti hrať?
Do mailovej schránky mi pristane odkaz. Prvá otázka od živého Ružinovčana, hoci ešte nie som poslankyňou: Nepredĺžili mu zmluvu na prevádzku. Prečo? S odhodlaním sa pustím do pátrania po odpovedi. Otázku posielam vicestrostovi, jeho odpoveď zase späť. Len tak na okraj pripája, som vraj prvá, ktorá mu odpovedám. Trochu zvláštne, hovorím si.
Idem na návštevu k synovi cez prekrásny dvor....bol by prekrásny, ak by nebol anonymným parkoviskom a smetiskom okolo odpadkových košov. Pomaly nadobúda kontúry problém, ktorý ťaží nielen Ružinov, ale celú Bratislavu. Hoci existujú riešenia, ich realizácie v Bratislave je ťažký a zdĺhavý pôrod. Bez nasadenia všetkých zainteresovaných strán, ho sám nevyrieši nikto.
A mám to. Ružinovčania nechcú lavičky, pretože by na nich prespávali bezdomovci. Administratíva Ružinova radšej zatvorí všetky prevádzky a zruší drobnú lokálnu ekonomiku, pretože nevie udržať verejný poriadok, ktorý narušujú aj bezdomovci. Mimochodom - nenarúšajú ho len ľudia bez domova ale aj obyvatelia sídliska. Ľudia Ružinova investujú vlastné peniaze do zábran zo živých plotov, aby udržali bezdomovcov v bezpečnej vzdialenosti od svojich obydlí. Že ich posunú len o pár metrov ďalej, nie je dôležité.
V poslednom možnom termíne zvolávam stretnutie, pozývam zástupcu starostu a zástupkyňu administratívy mesta, s pomocou „protilavičkovej mamičky“ polepíme Budovateľskú ulicu a napečiem čučoriedkové maffiny. Tajne dúfam, že príde aspoň niekto. Minutú po avizovanom termíne vstupujem do kaviarne, kde máme rezervované miesto. Prvý človek, ktorý sedí osamelo pri našom stole, je riaditeľka kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a jej záujem je čisto profesionálny – vyrušilo ju pomenovanie stretnutia „Bezdomovci vs deti.“ Aj som sa trochu zľakla, pani riaditeľka však bola tichou pozorovateľkou nášho stretnutia... Mali sme účasť na najvyššej úrovni.
Postupne sa zbierame. Našlo sa okrem mnou pozvaných hostí, sedem statočných – žien – ktoré prišli. Ktoré sa chcú rozprávať. Ktorým záleží, ako a kde žijú. Ktoré majú skúsenosti s ľuďmi bez domova....a nielen negatívne. Ktoré sa zaujímajú a nie sú nevšímavé. Je len samozrejmé, že potrebujú rozprávať svojich tisíc a jednu skúsenosť. Je aj prirodzené, že niektoré sú sklamané a skeptické. Ale oheň nevyhasol a spod nánosu hnevu a sklamania, že problém nik nerieši, sem tam preblesknú aj racionálne návrhy, ktoré neodsúvajú bezdomovcov na koľaj menejcenných bytostí. A na stretnutí boli aj nové a mladé obyvateľky Ružinova. Spoznala som ich a ony mňa.
Všetky sa chcú zúčastniť ďalšieho kroku na evidentne dlhej púti, hoci už bude po voľbách. Zrazu som sa vôbec neostýchala rozdať svoj ružový predvolebný plagátik s programom.
A čučoriedkove maffiny im tiež chutili.....
