Sme v roku 2018 a na jeseň nás čakajú komunálne voľby. V Bratislave je ich nielen cítiť na politickej scéne ale aj vidieť. V kolónach na bratislavských cestách, ktoré sa opravujú bez logiky urgentnosti, a zásadne len počas pracovných dní.
Decembrové zasadnutie vlády, ktoré malo ukázať ako sa vláda zaujíma o rozvoj hlavného mesta sa skončilo fiaskom. Malo to byť jedno z výjazdových rokovaní, ktoré pomáha pospolitému ľudu priamo na mieste, výkladná skriňa spolupráce s hlavným mestom. Že predstieraný záujem vlády o „rozvoj skokom“ bol pravdepodobne skôr záujmom o pôžitky vo forme bytov a nebytových priestorov, sme sa dozvedeli až po vražde novinárov. Existujú však aj iné spôsoby, ako sa dá parazitovať na verejných zdrojoch.
Metóda I - Asfaltovanie
Aký taký bonus „vládneho výjazdu“ pre Bratislavu mala byť pôžička a dar vo výške desiatok miliónov eur. Ak sme si mysleli, že na rozvoj, mýlili sme sa. Pokiaľ len za rozvoj nepovažujeme zbesilé asfaltovanie ciest hlavného mesta či plnenie tzv. „poslaneckých priorít“ vybraných poslancov. Mesto si súčasne dohodlo s vládou odloženie splácania pôžičky z minulých rokov na neskôr.
A tak nové, neočakávané voľné zdroje otvorili nový „festival míňania“. Asfaltovanie bolo už odskúšané pri predsedníctve EÚ. Biznis model ako pri stavbe diaľníc. Bez transparentnej súťaže, prečudesným výberom, troch osvedčených firiem - 3 zmluvy takmer na vlas podobné, žiadne vymedzenie podľa územia, každá vo výške viac ako 23 milióna eur, spolu viac ako 71 miliónov eur na „Projekt komplexného zabezpečenia udržateľnosti kvality komunikácii v Bratislave“. S výsledkami sme konfrontovaný každý deň – asfaltovanie ciest sa deje obvykle bez opráv chodníkov či vyznačenia cyklotrás, málokde sa vytvoria bezbariérové prechody, asfalt sa leje aj v pamiatkových zónach, kde zákon predpisuje dlažbu. Nezáujem, ako cez tie staveniská prejdú starí a imobilní, či rodičia s kočíkmi, je len sprievodným javom.
Mesto si však vyvinulo aj svoje vlastné metódy, ako daňových poplatníkov pripraviť o ich peniaze.
Metóda II – Zimná a letná údržba
Služby za zimnú a letnú údržbu patria medzi najvyššie položky v rozpočte mesta. Aj s týmto balíkom primátor Nesrovnal nakladá netransparentne a nezodpovedne. Pôvodne mal vo svojich plánoch tieto výdavky znížiť. Bolo, bolo. Dnes sa z roka na rok položka za údržbu a upratovanie ciest zvyšuje , pričom sa kvalita služby viditeľne nezlepšuje.
Na ilustráciu uveďme, že mesto platí okrem výkonu aj pohotovosť, a to aj v dňoch, keď nepadá sneh a svieti slnko. 512 eur na hodinu, 369 177 eur za mesiac. Čo je približne 1 000 000 eur za každú zimu Len za pohotovosť - viac ako 8 500 000 eur za 8 rokov podľa rámcovej zmluvy. A pritom pri poslaneckej kontrole viacerí vodiči áut priznali, že žiadnu pohotovosť reálne nemajú, a že za to nedostávajú peniaze.
Komu finančné prostriedky z rámcovej zmluvy tečú sa pokúšal zistiť poslanec Hrčka. Nielen jeho zistenia, ale aj správa kontrolóra mesta potvrdzujú, že zmluva bola opakovane porušovaná, a preto mala byť dávno vypovedaná. Hlavné mesto napriek tomu v tomto nevýhodnom kontrakte pokračuje a zároveň potichu pripravuje súťaž na zriadenie mestskej firmy na letnú a zimnú údržbu komunikácií a cestnej zelene na území Bratislavy na štyri roky za odhadovaných 51,48 milióna euro s DPH. Vyplýva to z predbežného oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Opakovane sme pritom magistrát žiadali o analýzu, či je pre mesto výhodnejšie vykonávať letnú a zimnú údržbu prostredníctvom vlastnej firmy alebo externej spoločnosti, prípadne v spolupráci s mestskými časťami. Magistrát spracoval analýzu za viac ako 20 tisíc euro, ktorá však neporovnávala výhodnosti jedného, druhého alebo tretieho modelu. Navyše, oznámenie o súťaži zverejnilo skôr, ako poslanci zaujali definitívne stanovisko, ako s upratovaním ďalej.
Metóda III - Verejné osvetlenie
Medzi netransparentným nakladaním s verejnými zdrojmi vyniká spackané a následne zrušené výberové konanie na prevádzku verejného osvetlenia, ktoré by zabetónovalo víťaza na 20 rokov vopred s cenou 143,7 milióna euro bez DPH. Bol to práve Ivo Nesrovnal, kto takto nastavenú zmluvu so Siemensom v minulosti kritizoval. "Jeho" verejné obstarávanie bolo po 7-násobnom predĺžení zrušené. Nové podmienky bude nastavovať opäť ešte súčasný primátor, ktorý chce opäť vypisovať výberové konanie, a to bez poslancov a odbornej verejnosti, len na základe utajeného a predraženého auditu spoločnosti Deloitte Audit, s.r.o.
Mimochodom, obe dočasné zmluvy so spoločnosťou Siemens, ktoré preklenujú obdobie bez riadnej zmluvy, boli napadnuté Úradom pre verejné obstarávanie, a ktorý mestu následne za ne vyrúbil dvakrát pokutu vo výške viac ako 75 tisíc euro. Mesto si je vedomé pochybenia, napriek tomu sa s ÚVO súdi. Opäť za naše peniaze.
Práve verejné osvetlenie je typ služieb, ktoré sa bežne v zahraničí objednávajú aj každý rok, keďže ich ceny sa hýbu. Ide o koncesnú zmluvu, teda nielen službu ale aj správu majetku mesta. Koncesné zmluvy sú akceptovateľné na úrovni 5-8 rokov a ako služba nie je vylúčená aj jej ročná periodicita, aby mohlo mesto reagovať na rozvoj technológií a prizývať do výberu novú konkurenciu. Čuduj sa svete, v Bratislave sa domnievame, že práve 20 ročné kontrakty sú pre mesto výhodné.
Metóda IV - Údržba zelene
Po dlhej a opäť raz zrejme prekvapujúcej zime, ktorá znova predražila už beztak predraženú zimnú údržbu, prišla jar. Aj ona prišla zrejme nečakane. Inak by totiž nebolo možné rozumieť ďalšej príležitosti „odľahčiť“ podfinacovanú Bratislavu o ďalšie milióny. Bratislava si aktuálne objednáva údržbu zelene cez priame rokovanie v dôsledku citujem „mimoriadnej udalosti“ so spoločnosťou Carniherba v hodnote takmer 1,5 milióna euro.
Hlavné mesto zaliate v asfalte a zabetónované v zmluvách
Vitálne služby, akými sú dobré cesty, správa zelene, čistota verejných priestorov a osvetlenie, ktoré mesto poskytuje svojim obyvateľom, sa dnes „betónujú“ presne tým istým spôsobom, aký terajší primátor kritizoval u svojich predchodcov. Rámcové zmluvy, zmluvy bez výberového konania, netransparentné verejné obstarávania, priame zákazky, dlhoročné kontrakty – to je to, čo zabetónuje magistrát na dlhé roky dopredu. Deje sa to nielen na magistráte, ale aj v mestských podnikoch a organizáciách.
Vypichli sme tu len tie najväčšie a najmenej hospodárne kontrakty a rámcové zmluvy. Nespomenuli sme šafárenie v mestských podnikoch, ako napríklad v OLO, a.s. alebo snahu o výstavbu a následný nevýhodný prenájom haly pre mestský depozitár na desať rokov vopred.
Ako mestskí poslanci sa snažíme takémuto hospodáreniu s verejným majetkom zabrániť a predražené služby zastaviť. Nevieme však prinútiť primátora Nesrovnala rešpektovať uznesenia zastupiteľstva. Jeho dlhodobé ignorovanie našich záväzných hlasovaní a riadenie mesta v štýle ruských cárskych gubernátorov, nám veľa priestoru nedáva. Ľúbivé heslá a sľuby sa strácajú v nikdy nekončiacom rade PR vystúpení a tlačových konferencií, kde za všetko môžu „zlí, zlí“ poslanci.
Dáme to
Bratislava, ktorej primátor sľuboval, že ju bude „riadiť ako Kodaň, Viedeň či ako Helsinki“ stagnuje nie preto, že jeho sľuby boli príliš ambiciózne, ale preto, že sa nijako neodlišuje od svojich predchodcov. Primátor sa domnieva že vládne stimuly a pôžičky, ktoré sú od systémového financovania na míle vzdialené, máme za odmenu a mali by sme byť vláde vďační.
Všetko tiež nasvedčuje tomu, že Ivo Nesrovnal je presvedčený, že tento rokmi overený „biznis model“, ktorý umožňuje „dodávateľskej chobotnici“ ostať prísavkou na rozpočte hlavného mesta, je jediný možný spôsob jeho správy. Že to je jediná cesta, ako sa to dá. Ešte si pamätáme heslo jeho kampane „Dáme to“. Treba povedať, že sa mu to naozaj podarilo. Nesrovnal to dal a mesto sa zastavilo.
Bratislava má budúcnosť.
Pod podmienkou, že budú na jej čelo zvolení ľudia, ktorých morálny kredit je zárukou budúceho správania sa vo verejnej službe. Len nový typ primátora môže predvolebným výčinom súčasného vedenia urobiť prietrž. Inak sa budúce mestské zastupiteľstvo a primátor či primátorka a tiež obyvatelia mesta budú len prizerať rozkrádaniu verejných prostriedkov aj naďalej. Bratislava bude „kúriť a svietiť“, bez možnosti rozvoja a jej obyvatelia budú ďalšie roky počúvať, ako je podfinancovaná.
Lucia Štasselová, mestská poslankyňa
Ján Mrva, mestský poslanec
