Takmer som zastala, nakoniec spolusediaci kolega lakonicky prehodil: „On sa naozaj chce nechať zabiť.“
Pred dvoma týždňami na tom istom mieste cyklistka už nemala toľko šťastia na ohľaduplného vodiča. Vodič ju pri tesnom obchádzaní vytlačil, spadla z bicykla a zlomila si rameno a kľúčnu kosť, ktorú jej nakoniec museli naprávať pod narkózou.
Samotné miesto dnes vyzerá ešte horšie ako pred pár rokmi. Križujú sa tam koľaje električiek a cyklistický chodník. Keď sa na bicykli dostanete do tých koľajníc, je veľmi pravdepodobné, že spadnete. Neznámy vodič z miesta nehody ušiel.
„Našťastie sú na mieste kamery,“ povedala si zranená cyklistka. Dalo sa preto predpokladať, že bezohľadný vodič bude vypátraný. Polícii sa však vinníka nepodarilo nájsť, kamera pri nemocnici nenahráva a prenáša obraz iba v reálnom čase do centrály. Záznamové zariadenia nefungujú.
Incident ma zaujal, a tak som začala pátrať. Moje prvé kroky viedli do spoločnosti Siemens, ktorá zabezpečuje dodávku a servis cestnej svetelnej signalizácie a kamerového systému. Tam sa mi podarilo zistiť, že kamerový systém subdodávateľsky spravuje spoločnosť NOPE a. s.. S touto spoločnosťou malo Hlavné mesto uzatvorenú zmluvu na servis a opravu kamerového systému. Malo. Pretože zmluve skončila platnosť pred viac ako dvomi rokmi a nová nebola uzatvorená.
Celý systém - podľa dnes už vypršanej zmluvy - fungoval tak, že spoločnosť NOPE, po prijatí oznámenia od magistrátu o poruche, zareaguje do 6 hodín, následne, v závislosti od závažnosti poruchy, ju odstráni. V prípade bežnej poruchy zvyčajne do 48 hodín. Zmluva ďalej exaktne vymenúva, že porucha pre obslužné časti systému bude odstránená do 96 hodín a do 10 dní pre periférne systémy – teda kamery a k nim prislúchajúce vybavenie.
So servisným technikom spoločnosti NOPE sa mi podarilo spojiť až na druhý deň zisťovania. Podľa jeho slov, ich spoločnosť po vypršaní zmluvy vyhotovila cenovú ponuku na pokračovanie spolupráce s Hlavným mestom. Vec sa ďalej nepohla a vyšumela dostratena. Keď som sa pýtala, či vôbec a na základe čoho vykonávajú potrebné opravy aspoň na dopravných kamerách, odpoveď znela: „na dobré slovo“.
Ako a na základe čoho sa úkony údržby a opráv preplácajú som sa nedozvedela, kontaktnú osobu, ktorá zistenia z magistrátu nahlasuje, sa mi v pracovnom čase nepodarilo zastihnúť. Z externého prostredia mám nepotvrdenú informáciu, že jeho pracovný pomer končí k 1.8.2016. Zatiaľ na jeho miesto nie je prijatý iný zamestnanec. Kedy a kto bude plniť úlohy v súvislosti s cestnou svetelnou signalizáciou a kamerovým systémom, dnes nevedno. Dúfam, že budú aspoň delegované na inú zodpovednú osobu na magistráte.
Prečo však nahrávacie zariadenie dnes nefunguje, mi stále nebolo jasné. Podľa vyjadrenia zamestnancov Siemensu aj spoločnosti NOPE, nahrávacie zariadenia boli pôvodne dve, z toho jedno je nefunkčné už dávno a druhé sa po prehriatí poškodilo a bolo vyradené z prevádzky pred niečo vyše dvomi rokmi. Približne v čase, keď skončila zmluva.
Mesto teda dnes nemá funkčné nahrávacie zariadenie ani zmluvu na servis kamerového systému. V rozpočte mesta sú schválené prostriedky na opravy a údržbu MKS. Neviem posúdiť, či sú vyčlenené prostriedky dostatočné. Pretože súčasťou rozpočtovej kapitoly je aj údržba svetelných zariadení. (Pri tejto téme som sa však ani nechcela zastavovať, pretože časť svietidiel v meste je po svojej životnosti a v úvahách sme sa začali pohybovať v sumách 10 násobne vyšších, ako je uvedené v rozpočte mesta...)
Celá situácia sa javí tak, že zábery kamerových systémov, ktoré sú majetkom magistrátu a ktoré využíva aj Mestská polícia aj štátna dopravná polícia, sa dajú pozerať len v reálnom čase - nezhotovuje sa záznam. Občas sa vraj stane, ak je v meste viacero nehôd – do terénu vyrážajú aj policajti z monitorovacieho centra a toto ostáva prázdne. Takže situáciu nesleduje nikto ani online, nie to zo záznamu. Prečo mesto situáciu nerieši a prečo mu zhotovovanie záznamov už roky nechýba, nevedno. Či to nechýba aj obyvateľom Bratislavy zrejme nikoho netrápi. Okrem zranenej cyklistky. Tá dnes nemôže podať trestné oznámenie na toho, kto jej spôsobil dlhodobú práceneschopnosť, pretože bez dôkazov a svedkov by nemala šancu.
Načo sú nám teda v meste kamery, ktoré nenahrávajú? Pri rozhovoroch, prečo systém nefunguje zaznela aj veta: “Bezpečnostné kamery nefungujú tak ako nefunguje veľa vecí v tomto meste.“
Neodpustím si poznámku: Po zhliadnutí fotografií z miesta činu, je každému jasné, že táto ulica a jej požívatelia nie sú tými šťastnými, ktorí sa dostali do mimoriadneho zoznamu ulíc, ktoré sa opravili pri príležitosti nášho slávneho európskeho predsedníctva. Ich ulica je však možno v zozname ulíc, ktoré treba súrne opraviť. Možno…
Otázka na záver: „Kedy príde čas, kedy mesto začne slúžiť svojim obyvateľom?“
