Tieto a ďalšie, ktoré majú na sebe anglický nápis konkrétneho dňa som dostala od babky. Nie na Vianoce, ale len tak. Pretože je to tak, ako väčšina iných, starostlivá babka, ktorá by svojim vnúčatám splnila každé jedno prianie. Ešte aj to, ktoré ani nevedia, že majú. Ale k podstate veci.
Keďže dnes ľudia nemajú čas na čítanie, pretože čas strašne rýchlo letí a my predsa musíme stihnúť tak veľa vecí. Vyskúšať toto, zariadiť tamto, a preto na obyčajné zamyslenie sa alebo užívanie si každodenných bežných okamihov jednoducho nie je priestor. Avšak paradoxom je, že pri výbere ideálnych ponožiek som sa trošku zamyslela.
Klasicky ako sa píše v rôznych inšpiratívnych článkoch, ľudia sa začiatkom týždňa tešia na piatok, v zime na letnú dovolenku, v lete na lyžovačku, na pokojnejšie obdobie v práci, na reset myšlienok na kamarátovej oslave a XY ďalších „záchytných“ udalostí či miľníkov, ktoré spájajú ich nudné obdobia v živote s tými veselšími. Svoje postoje spájajú aj s dňami, medzi ktorými sú niektoré viac, iné naopak menej (pondelky) obľúbené. Zistila som, že aj ja som posledné obdobie mala záchytné body v podobe názvov dní. Pretože prišla časť života, kedy nie všetko išlo tak, ako by sa dalo niekedy očakávať. Niektoré veci jednoducho neboli podľa mojich predstáv a aj preto som sa dostala tam kam som nechcela. Na prechádzanie z týždňa do toho ďalšieho. Avšak nepatrím medzi ľudí, ktorí by žili týmto spôsobom. Som človek, ktorý keď stretne na zemi lienku, vezme ju do bezpečia dlane, aby sa jej opýtal aké bude počasie a v prípade, že neuletí ju odložil do o niečo bezpečnejšej trávy.
Patrím medzi ľudí, ktorí sa snažia uvedomovať si krásu jednoduchosti v bežných veciach. Pri výmene úsmevov v MHD s cudzím človekom, pri pozorovaní mesiaca a nočnej oblohy, dokonca pri preciťovaní brutálnej svalovky z crossfitu, pretože človek vie, že na sebe zamakal. Jednoducho, keď si človek poskladá tie pre niekoho možno veľmi jednoduché okamihy, v mojej rovnici mi z toho všetkého vychádza šťastný a naplnený život. Ak ste sa dočítali až sem, tak vás uznávam. Možno niektorým z vás príde, že tento článok nemá absolútne žiadnu pridanú hodnotu, ale naopak iných môže naštartovať k tomu, aby sa od stereotypného presúvania z jedného týždňa do druhého snažili vidieť krásu, a zároveň si ju užívali v úplne prostých veciach. Je úplne jedno či je piatok alebo pondelok ako na mojich ponožkách od babky. Treba žiť deň za dňom..tak ako to príde.. a vychutnávať si ho naplno.
Čo vám napríklad dnes vyčarilo úsmev na tvári? Čo vás dlhodobo robí šťastnými?
